Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok pristúpila k historicky najväčšiemu zvýšeniu základnej úrokovej sadzby. Zvýšenie úrokov o 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 % pre 19 krajín využívajúcich euro nasleduje po tom, čo podobné kroky už skôr podnikol americký Federálny rezervný systém i ďalšie centrálne banky v snahe spomaliť rekordnú infláciu.
Zvýšenie úrokových sadzieb
Šéfka ECB Christine Lagardeová uviedla, že banka počas niekoľkých nadchádzajúcich stretnutí ešte zvýši úrokové sadzby, pretože inflácia „pravdepodobne zostane nad naším cieľom na dlhšie obdobie“.
Austrálska centrálna banka pristúpila už piaty mesiac v rade k zvýšeniu úrokov, cieľom je skrotiť infláciu
Medzitým sa podľa jej slov „očakáva, že sa ekonomika počas zvyšku tohto roka výrazne spomalí“ a ceny energií zostanú „mimoriadne vysoké“.
Prehĺbenie európskej recesie
Obrovské zvýšenie je zamerané na zvýšenie nákladov na pôžičky pre spotrebiteľov, vlády a podniky, čo teoreticky spomaľuje výdavky a investície a ochladzuje prudko rastúce spotrebiteľské ceny znížením dopytu po tovare. Podľa analytikov je to tiež zamerané na posilnenie dôveryhodnosti banky po tom, čo podcenila, aká dlhá a aká závažná bude súčasná situácia s infláciou.
Čínska centrálna banka znížila úroky z hypotekárnych a korporátnych úverov, je to najvýraznejšie v histórii
Po dosiahnutí rekordných 9,1 % v auguste môže inflácia v nasledujúcich mesiacoch vzrásť na dvojciferné hodnoty, tvrdia ekonómovia. Niektorí ekonómovia tvrdia, že zvýšenie úrokových sadzieb ECB by mohlo prehĺbiť európsku recesiu spôsobenú vyššou infláciou, ktorú predpovedajú na koniec tohto roka a začiatok roka 2023.
Banka v júli po prvý raz za 11 rokov zvýšila základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu. Zvyčajne úrokové sadzby zvyšovala len o štvrť percentuálneho bodu, ale k trom štvrtinám od uvedenia eura v roku 1999 ešte nepristúpila.
