Zníženie inflácie v USA bude pre ropný šok trvať dlhšie
San Francisco 10. apríla (TASR) - Ropný šok spôsobený konfliktom na Blízkom východe znamená, že zníženie inflácie v USA bude trvať dlhšie, než sa predpokladalo, uviedla šéfka sanfranciského Fedu Mary Dalyová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters,
Ekonomika Spojených štátov je podľa Dalyovej fundamentálne zdravá, trh práce stabilizovaný a nastavenie menovej politiky vyvážené, keďže je dostatočne reštriktívna na to, aby spomaľovala infláciu, ale zároveň neoslabovala trh práce.
Ropný šok spôsobený vojnou s Iránom však podľa nej predlžuje čas potrebný na návrat inflácie k 2-percentnému cieľu centrálnej banky (Fed). Fed preto zrejme ponechá úrokové sadzby istý čas bez zmeny, uviedla Dalyová v rozhovore pre Reuters.
„Aj pred ropným šokom sme mali ešte nejakú prácu pred sebou, takto s ropným šokom to len dlhšie potrvá,“ uviedla Dalyová. Dodala, že hoci pokles cien ropy po tom, ako USA a Irán začiatkom týždňa oznámili dohodu o prímerí, priniesol určitú úľavu, „nikto si nie je istý, ako dlho to vydrží“.
Menový výbor Fedu (FOMC) na svojich dvoch tohtoročných zasadnutiach ponechal kľúčovú sadzbu v pásme 3,50 % až 3,75 %.
Mnohí predstavitelia Fedu vrátane Dalyovej predpokladali, že inflácia spôsobená s clami prezidenta Donalda Trumpa sa neskôr počas roka zmierni, čo by centrálnej banke umožnilo opäť začať uvoľňovať menovú politiku. Dalyová predpokladala, že bude potrebné jedno, možno dve zníženia úrokových sadzieb. Potom však prišla vojna s Iránom, ktorá prudko zvýšila ceny ropy a vytlačila ceny benzínu v USA.
Ropné šoky „zvyšujú infláciu, ak pretrvávajú, a zároveň tlmia rast. Našou úlohou ako tvorcov menovej politiky je vyvažovať tieto riziká a prijať najlepšie rozhodnutie, aby sme sa k obom našim cieľom dostali čo najrýchlejšie a čo najjednoduchšie“. V tejto chvíli sú podľa Dalyovej riziká ohrozujúce oba ciele Fedu, teda plnú zamestnanosť a cenovú stabilitu, vyvážené.
Ekonomika Spojených štátov je podľa Dalyovej fundamentálne zdravá, trh práce stabilizovaný a nastavenie menovej politiky vyvážené, keďže je dostatočne reštriktívna na to, aby spomaľovala infláciu, ale zároveň neoslabovala trh práce.
Ropný šok spôsobený vojnou s Iránom však podľa nej predlžuje čas potrebný na návrat inflácie k 2-percentnému cieľu centrálnej banky (Fed). Fed preto zrejme ponechá úrokové sadzby istý čas bez zmeny, uviedla Dalyová v rozhovore pre Reuters.
„Aj pred ropným šokom sme mali ešte nejakú prácu pred sebou, takto s ropným šokom to len dlhšie potrvá,“ uviedla Dalyová. Dodala, že hoci pokles cien ropy po tom, ako USA a Irán začiatkom týždňa oznámili dohodu o prímerí, priniesol určitú úľavu, „nikto si nie je istý, ako dlho to vydrží“.
Menový výbor Fedu (FOMC) na svojich dvoch tohtoročných zasadnutiach ponechal kľúčovú sadzbu v pásme 3,50 % až 3,75 %.
Mnohí predstavitelia Fedu vrátane Dalyovej predpokladali, že inflácia spôsobená s clami prezidenta Donalda Trumpa sa neskôr počas roka zmierni, čo by centrálnej banke umožnilo opäť začať uvoľňovať menovú politiku. Dalyová predpokladala, že bude potrebné jedno, možno dve zníženia úrokových sadzieb. Potom však prišla vojna s Iránom, ktorá prudko zvýšila ceny ropy a vytlačila ceny benzínu v USA.
Ropné šoky „zvyšujú infláciu, ak pretrvávajú, a zároveň tlmia rast. Našou úlohou ako tvorcov menovej politiky je vyvažovať tieto riziká a prijať najlepšie rozhodnutie, aby sme sa k obom našim cieľom dostali čo najrýchlejšie a čo najjednoduchšie“. V tejto chvíli sú podľa Dalyovej riziká ohrozujúce oba ciele Fedu, teda plnú zamestnanosť a cenovú stabilitu, vyvážené.
