Výročie bitky pri Moháči pripomína zlatá zberateľská eurominca
Nové Zámky 27. augusta (TASR) - Národná banka Slovenska vydáva pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči zlatú zberateľskú euromincu v nominálnej hodnote 100 eur. Predstavila ju vo štvrtok v Nových Zámkoch a zároveň spustila jej predaj. Záujemcovia mali možnosť zakúpiť si nielen samotnú zberateľskú euromincu, ale aj pamätný list vydaný špeciálne k tejto príležitosti, informovala novozámocká radnica.
Verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh zlatej zberateľskej euromince vyhlásila Národná banka Slovenska v auguste 2025. Do súťaže bolo predložených 16 výtvarných návrhov od 10 autorov, pričom osem z návrhov bolo vytvorených v spoluautorstve. Prvú cenu a realizáciu získala Mária Poldaufová.
Autorka využila na zobrazenie tragickej historickej udalosti, porážky uhorských vojsk osmanskou armádou, portréty vodcov znepriatelených strán - sultána Sulejmana I. v hornej časti mincového poľa a uhorského panovníka Ľudovít II. v portrétnom zobrazení. Voľný priestor pod portrétmi panovníkov je vyplnený výjavom cválajúceho koňa.
Na reverze, ktorý má dynamickú koncepciu s križujúcimi sa kompozičnými líniami sa autorka pokúsila vyjadriť dianie na bojovom poli. Do výjavu zapojila zástupcov oboch bojových strán v rôznych pohybových akciách a rôznom reliéfnom odstupňovaní.
Zberateľská eurominca pripomína legendárnu bitku pri Moháči, ktorá bola jednou z najtragickejších a zároveň najvýznamnejších udalostí v dejinách strednej Európy a Uhorska. Dňa 29. augusta 1526 sa pri maďarskom Moháči odohral stret, v ktorom kresťanské sily pod vedením uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského podľahli drvivej presile osmanskej armády sultána Sulejmana I..
V krvavom zápase padla väčšina uhorskej elity vrátane cirkevných hodnostárov a hlavných vojenských veliteľov. Pri úteku z bojiska zahynul za tragických okolností v koryte potoka Csele aj len 20-ročný kráľ Ľudovít II., čím vymrela česko-uhorská vetva Jagelovcov. Porážka neskôr viedla k rozpadu Uhorského kráľovstva na tri časti a na takmer dve storočia premenila dnešné územie Slovenska na strategické vojenské pohraničie pod neustálou hrozbou osmanských nájazdov. Zároveň však táto udalosť otvorila cestu k moci habsburskej dynastii, ktorá následne vládla strednej Európe až do roku 1918.
Verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh zlatej zberateľskej euromince vyhlásila Národná banka Slovenska v auguste 2025. Do súťaže bolo predložených 16 výtvarných návrhov od 10 autorov, pričom osem z návrhov bolo vytvorených v spoluautorstve. Prvú cenu a realizáciu získala Mária Poldaufová.
Autorka využila na zobrazenie tragickej historickej udalosti, porážky uhorských vojsk osmanskou armádou, portréty vodcov znepriatelených strán - sultána Sulejmana I. v hornej časti mincového poľa a uhorského panovníka Ľudovít II. v portrétnom zobrazení. Voľný priestor pod portrétmi panovníkov je vyplnený výjavom cválajúceho koňa.
Na reverze, ktorý má dynamickú koncepciu s križujúcimi sa kompozičnými líniami sa autorka pokúsila vyjadriť dianie na bojovom poli. Do výjavu zapojila zástupcov oboch bojových strán v rôznych pohybových akciách a rôznom reliéfnom odstupňovaní.
Zberateľská eurominca pripomína legendárnu bitku pri Moháči, ktorá bola jednou z najtragickejších a zároveň najvýznamnejších udalostí v dejinách strednej Európy a Uhorska. Dňa 29. augusta 1526 sa pri maďarskom Moháči odohral stret, v ktorom kresťanské sily pod vedením uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského podľahli drvivej presile osmanskej armády sultána Sulejmana I..
V krvavom zápase padla väčšina uhorskej elity vrátane cirkevných hodnostárov a hlavných vojenských veliteľov. Pri úteku z bojiska zahynul za tragických okolností v koryte potoka Csele aj len 20-ročný kráľ Ľudovít II., čím vymrela česko-uhorská vetva Jagelovcov. Porážka neskôr viedla k rozpadu Uhorského kráľovstva na tri časti a na takmer dve storočia premenila dnešné územie Slovenska na strategické vojenské pohraničie pod neustálou hrozbou osmanských nájazdov. Zároveň však táto udalosť otvorila cestu k moci habsburskej dynastii, ktorá následne vládla strednej Európe až do roku 1918.
