Valimaki: Ďalšie zvyšovanie sadzieb ECB nemožno vylúčiť
Helsinki 3. októbra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) už urobila dosť v rámci boja s infláciou, ale ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb ešte nemožno vylúčiť. Uviedol to v utorok člen predstavenstva fínskej centrálnej banky Tuomas Valimaki. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
ECB zvýšila úrokové sadzby na každom zo svojich uplynulých desiatich zasadnutí a naznačila, že v októbri si urobí prestávku. To podnietilo diskusiu, či bolo septembrový nárast jej úrokov posledný v doterajšom cykle sprísňovania menovej politiky, alebo bude aj ďalší.
"Kľúčové úrokové sadzby dosiahli úrovne, ktoré, ak sa budú udržiavať dostatočne dlho, výrazne prispejú k včasnému návratu inflácie k nášmu cieľu na úrovni 2 %," povedal Valimaki, ktorý tak zopakoval aktuálne stanovisko ECB.
"Ale ak vezmeme do úvahy riziká spojené s vývojom inflácie, nemusí to nutne znamenať, že už nedôjde k zvýšeniu úrokových sadzieb," dodal Valimaki, ktorý zastupuje guvernéra fínskej centrálnej banky Olliho Rehna.
Podľa Valimakiho vzhľadom na to, že inflácia v eurozóne zostáva nad cieľom ECB na úrovni 2 % tak dlho, je neprijateľné, aby banka neskoro zareagovala a zasiahla na obmedzenie rastu cien.
Miera inflácie v eurozóne v septembri klesla na 4,3 % z 5,2 % v auguste. To bol výraznejší pokles, ako sa očakávalo, čo by malo podporiť dôveru, že rast cien sa skutočne spomaľuje.
Experti však predpovedajú, že inflácia sa v roku 2024 ustáli na úrovni približne 3 %, čo bude stále viac ako cieľové 2 %. Dôvodom bude najmä utlmenie dotácií zo strany vlád na zmiernenie zdražovania energií. Veľkou otázkou tak je, či sa inflácia môže vrátiť späť na 2 % do konca roka 2025.
Valimaki poznamenal, že ECB bude hodnotiť inflačný výhľad aj z hľadiska dynamiky základnej, tzv. jadrovej inflácie (bez nestálych cien potravín a energií) a sily transmisie menovej politiky.
Guvernér fínskej centrálnej banky Rehn si vzal dovolenku, aby sa mohol uchádzať o post fínskeho prezidenta a ako svojho zástupcu v Rade guvernérov ECB si vybral Valimakiho.
ECB zvýšila úrokové sadzby na každom zo svojich uplynulých desiatich zasadnutí a naznačila, že v októbri si urobí prestávku. To podnietilo diskusiu, či bolo septembrový nárast jej úrokov posledný v doterajšom cykle sprísňovania menovej politiky, alebo bude aj ďalší.
"Kľúčové úrokové sadzby dosiahli úrovne, ktoré, ak sa budú udržiavať dostatočne dlho, výrazne prispejú k včasnému návratu inflácie k nášmu cieľu na úrovni 2 %," povedal Valimaki, ktorý tak zopakoval aktuálne stanovisko ECB.
"Ale ak vezmeme do úvahy riziká spojené s vývojom inflácie, nemusí to nutne znamenať, že už nedôjde k zvýšeniu úrokových sadzieb," dodal Valimaki, ktorý zastupuje guvernéra fínskej centrálnej banky Olliho Rehna.
Podľa Valimakiho vzhľadom na to, že inflácia v eurozóne zostáva nad cieľom ECB na úrovni 2 % tak dlho, je neprijateľné, aby banka neskoro zareagovala a zasiahla na obmedzenie rastu cien.
Miera inflácie v eurozóne v septembri klesla na 4,3 % z 5,2 % v auguste. To bol výraznejší pokles, ako sa očakávalo, čo by malo podporiť dôveru, že rast cien sa skutočne spomaľuje.
Experti však predpovedajú, že inflácia sa v roku 2024 ustáli na úrovni približne 3 %, čo bude stále viac ako cieľové 2 %. Dôvodom bude najmä utlmenie dotácií zo strany vlád na zmiernenie zdražovania energií. Veľkou otázkou tak je, či sa inflácia môže vrátiť späť na 2 % do konca roka 2025.
Valimaki poznamenal, že ECB bude hodnotiť inflačný výhľad aj z hľadiska dynamiky základnej, tzv. jadrovej inflácie (bez nestálych cien potravín a energií) a sily transmisie menovej politiky.
Guvernér fínskej centrálnej banky Rehn si vzal dovolenku, aby sa mohol uchádzať o post fínskeho prezidenta a ako svojho zástupcu v Rade guvernérov ECB si vybral Valimakiho.
