UNIQA: Slovákov najviac trápia finančné starosti, rastie význam pomoci
Bratislava 14. mája (TASR) - Finančné starosti a obavy z budúcnosti sa stali najväčším zdrojom neistoty slovenských rodín. Vyplýva to z Veľkého prieskumu rodín 2026, ktorý predstavila spoločnosť UNIQA v spolupráci s prieskumnou agentúrou NMS. Podľa výsledkov až 56 % Slovákov najviac trápia finančné starosti a až polovica opýtaných má najväčšie obavy z budúcnosti. Ekonomické témy pritom predbehli aj zdravotné problémy či geopolitické riziká.
„Slovenské rodiny dnes žijú úplne inými problémami ako pred rokom. Výrazne sa prehĺbili ekonomické neistoty a obavy z budúcnosti,“ uviedol generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran. Ďalším významným faktorom sú podľa neho zdravotné problémy. V Českej republike pritom dominujú práve zdravotné obavy, zatiaľ čo na Slovensku sú na prvom mieste ekonomické otázky.
Prieskum ukázal aj mierny pokles pocitu bezpečia v rodinách. Index bezpečia medziročne klesol zo 62 na 61 bodov. Podľa analytika agentúry NMS Market Research Michala Misloviča za tým stoja najmä ekonomické problémy a finančný tlak na domácnosti.
Prieskum zároveň poukázal na konzervatívne finančné správanie Slovákov. „Najčastejším spôsobom tvorby finančnej rezervy je na Slovensku sporiaci účet, ktorý využíva 67 % domácností. Až 44 % respondentov si však časť úspor stále necháva doma v hotovosti. Sú to najmä domácnosti so strednými príjmami,“ vysvetľuje finančná riaditeľka UNIQA Lucie Urválková. Podľa nej ide o prejav potreby mať peniaze pod priamou kontrolou a pocitu istoty v čase rastúcich neistôt.
Takmer polovica Slovákov si ale zároveň sporí na dôchodok. „Na Slovensku preferujeme stabilitu pred rizikom. Ľudia investujú opatrne a chcú mať financie pod kontrolou,“ doplnila Urválková.
Významnú úlohu zohráva aj rodina ako zdroj finančnej pomoci. Až 71 % respondentov uviedlo, že ak potrebujú väčší obnos peňazí, obrátili by sa najskôr na rodinu. Priemerná rodinná pôžička dosahuje 4250 eur. Najčastejšie si členovia rodiny požičiavajú na nečakané výdavky, pri ktorých priemerná suma presahuje 2200 eur. Najvyššie sumy zase smerujú na bývanie, kde priemerná pomoc predstavuje 9300 eur. Výrazné sú aj pôžičky na podnikanie, ktoré dosahujú priemerne približne 5100 eur.
„Slovenské rodiny dnes žijú úplne inými problémami ako pred rokom. Výrazne sa prehĺbili ekonomické neistoty a obavy z budúcnosti,“ uviedol generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran. Ďalším významným faktorom sú podľa neho zdravotné problémy. V Českej republike pritom dominujú práve zdravotné obavy, zatiaľ čo na Slovensku sú na prvom mieste ekonomické otázky.
Prieskum ukázal aj mierny pokles pocitu bezpečia v rodinách. Index bezpečia medziročne klesol zo 62 na 61 bodov. Podľa analytika agentúry NMS Market Research Michala Misloviča za tým stoja najmä ekonomické problémy a finančný tlak na domácnosti.
Prieskum zároveň poukázal na konzervatívne finančné správanie Slovákov. „Najčastejším spôsobom tvorby finančnej rezervy je na Slovensku sporiaci účet, ktorý využíva 67 % domácností. Až 44 % respondentov si však časť úspor stále necháva doma v hotovosti. Sú to najmä domácnosti so strednými príjmami,“ vysvetľuje finančná riaditeľka UNIQA Lucie Urválková. Podľa nej ide o prejav potreby mať peniaze pod priamou kontrolou a pocitu istoty v čase rastúcich neistôt.
Takmer polovica Slovákov si ale zároveň sporí na dôchodok. „Na Slovensku preferujeme stabilitu pred rizikom. Ľudia investujú opatrne a chcú mať financie pod kontrolou,“ doplnila Urválková.
Významnú úlohu zohráva aj rodina ako zdroj finančnej pomoci. Až 71 % respondentov uviedlo, že ak potrebujú väčší obnos peňazí, obrátili by sa najskôr na rodinu. Priemerná rodinná pôžička dosahuje 4250 eur. Najčastejšie si členovia rodiny požičiavajú na nečakané výdavky, pri ktorých priemerná suma presahuje 2200 eur. Najvyššie sumy zase smerujú na bývanie, kde priemerná pomoc predstavuje 9300 eur. Výrazné sú aj pôžičky na podnikanie, ktoré dosahujú priemerne približne 5100 eur.
