Turecká centrálna banka znížila kľúčový úrok napriek rastúcej inflácii
Ankara 18. augusta (TASR) – Turecká centrálna banka vo štvrtok nečakane znížila kľúčovú úrokovú sadzbu napriek tomu, že inflácia dosiahla 24-ročné maximum a naďalej stúpa. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Banka na svojom zasadnutí v auguste 2022 znížila svoju týždennú repo sadzbu o 100 bázických bodov na 13 %. To prekvapilo ekonómov, ktorí očakávali, že sadzba zostane stabilná na úrovni 14 %.
Centrálna banka pritom poukázala na "slabnúce vplyvy geopolitických rizík". A naznačila, že bude naďalej podporovať používanie líry v tureckom hospodárstve.
Dnešné zníženie úrokovej sadzby bolo prvé po siedmich po sebe idúcich rozhodnutiach ponechať ju bez zmeny. Od septembra 2021 tak tento kľúčový úrok klesol o 600 bázických bodov.
Medziročná miera inflácia v Turecku sa pritom júli vyšplhala na 80 %, čo je najviac od roku 1998, najmä v dôsledku zvyšovania nákladov na dovoz energií.
Turecká líra stratila 1 % zo svojej hodnoty voči doláru v priebehu niekoľkých okamihov od oznámenia banky. A od začiatku cyklu znižovania úrokových sadzieb v minulom roku sa už prepadla o viac ako 50 %.
Menová politika tureckej centrálnej banky je v rozpore s prístupom väčšiny ostatných bánk, ktoré sa snažia bojovať zvyšovaním úrokov proti prudkému nárastu spotrebiteľských cien spôsobenému ruskou inváziou na Ukrajinu.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je však dlhodobým kritikom vysokých úrokových sadzieb. V rozpore s tradičnou ekonomickou teóriou tvrdí, že vysoké úrokové sadzby infláciu skôr spôsobujú, než by ju obmedzovali.
Od roku 2019 odvolal troch guvernérov centrálnej banky, ktorí sa pokúsili o konvenčnejší ekonomický kurz.
Turecká vláda zároveň prijala sériu alternatívnych opatrení na boj proti inflácii, ktoré väčšina ekonómov odmieta ako nedostatočné alebo príliš zložité a drahé na to, aby fungovali.
Patrí medzi ne obmedzenie bankových pôžičiek a ponúkanie štátnych záruk, aby sa zabezpečilo, že vklady Turkov časom príliš nestratia na hodnote. Banka siahla tiež hlboko do svojich devízových rezerv, aby sa pokúsila podporiť výmenný kurz líry.
Banka na svojom zasadnutí v auguste 2022 znížila svoju týždennú repo sadzbu o 100 bázických bodov na 13 %. To prekvapilo ekonómov, ktorí očakávali, že sadzba zostane stabilná na úrovni 14 %.
Centrálna banka pritom poukázala na "slabnúce vplyvy geopolitických rizík". A naznačila, že bude naďalej podporovať používanie líry v tureckom hospodárstve.
Dnešné zníženie úrokovej sadzby bolo prvé po siedmich po sebe idúcich rozhodnutiach ponechať ju bez zmeny. Od septembra 2021 tak tento kľúčový úrok klesol o 600 bázických bodov.
Medziročná miera inflácia v Turecku sa pritom júli vyšplhala na 80 %, čo je najviac od roku 1998, najmä v dôsledku zvyšovania nákladov na dovoz energií.
Turecká líra stratila 1 % zo svojej hodnoty voči doláru v priebehu niekoľkých okamihov od oznámenia banky. A od začiatku cyklu znižovania úrokových sadzieb v minulom roku sa už prepadla o viac ako 50 %.
Menová politika tureckej centrálnej banky je v rozpore s prístupom väčšiny ostatných bánk, ktoré sa snažia bojovať zvyšovaním úrokov proti prudkému nárastu spotrebiteľských cien spôsobenému ruskou inváziou na Ukrajinu.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je však dlhodobým kritikom vysokých úrokových sadzieb. V rozpore s tradičnou ekonomickou teóriou tvrdí, že vysoké úrokové sadzby infláciu skôr spôsobujú, než by ju obmedzovali.
Od roku 2019 odvolal troch guvernérov centrálnej banky, ktorí sa pokúsili o konvenčnejší ekonomický kurz.
Turecká vláda zároveň prijala sériu alternatívnych opatrení na boj proti inflácii, ktoré väčšina ekonómov odmieta ako nedostatočné alebo príliš zložité a drahé na to, aby fungovali.
Patrí medzi ne obmedzenie bankových pôžičiek a ponúkanie štátnych záruk, aby sa zabezpečilo, že vklady Turkov časom príliš nestratia na hodnote. Banka siahla tiež hlboko do svojich devízových rezerv, aby sa pokúsila podporiť výmenný kurz líry.
