Globálna ekonomika bude podľa Svetovej banky v tomto roku rásť pomalšie v dôsledku pokračujúcej pandémie ochorenia COVID-19, zníženia vládnej ekonomickej pomoci a pretrvávajúcich narušení globálnych dodávateľských reťazcov.

Organizácia podľa jej prognózy očakáva v roku 2022 svetový hospodársky rast o 4,1 percenta, čo je pokles z 5,5 percenta v minulom roku. Tiež je to pokles oproti prognóze z júna, keď banka predpokladala rast o 4,3 percenta.

Pozitívna prognóza pre Japonsko

Rast hospodárstva USA podľa Svetovej banky v tomto roku spomalí na 3,7 percenta z 5,6 percenta v roku 2021. V Číne, druhej najväčšej ekonomike sveta, tempo rastu v roku 2022 klesne na 5,1 percenta z vlaňajších 8 percent. Slabší je aj výhľad eurozóny, kde tento rok podľa prognózy hospodárstvo kolektívne porastie o 4,2 percenta, pričom v roku 2021 to bolo 5,2 percenta. Rast rozvojových ekonomík by sa mal tento rok spomaliť na 4,6 percenta z vlaňajšieho 6,3 percenta.

Pozitívnejšia je prognóza pre Japonsko, kde by tento rok mal hospodársky rast stúpnuť na 2,9 percenta z vlaňajšieho 1,7 percenta.

Vládne výdavky na neprebádanom území

Príchod COVID-19 začiatkom roku 2020 oslabil svetovú ekonomiku, ktorá sa v tom roku prepadla o 3,4 percenta. Masívna pomoc poskytnutá vládami a super nízke úrokové sadzby vytvorené centrálnymi bankami, ako aj zavedenie vakcín, spustili v minulom roku nečakane silné oživenie. To však zaskočilo podniky, ktoré sa snažili sa nájsť suroviny a zásoby, aby uspokojili dopyt zákazníkov, a lode, vlaky a nákladné autá na ich prepravu. Jedným z následkov je najvyššia globálna miera inflácie od roku 2008. Centrálne banky teraz obmedzujú podporu ekonomického rastu a zvažujú zvýšenie úrokových sadzieb, aby bojovali proti vyšším cenám.

„Svetová ekonomika súčasne čelí ochoreniu COVID-19, inflácii a politickej neistote, pričom vládne výdavky a menová politika sú na neprebádanom území,“ skonštatoval prezident Svetovej banky David Malpass.