Svetová banka: AI urýchli napredovanie rozvojových krajín o desaťročia
Brusel 7. augusta (TASR) - Svetová banka (SB) vníma umelú inteligenciu (AI) ako motor hospodárskeho napredovania pre rozvojové krajiny. Belgická televízia RTBF však vo svojej štvrtkovej (6. 8.) analýze upozornila na úskalia tejto vízie, informuje spravodajca TASR.
Vo svojej prvej správe na túto tému SB nabáda rozvojové krajiny, aby „nezmeškali vlak umelej inteligencie“. Podľa RTBF sa však za touto ambíciou skrýva množstvo prekážok ako nerozvinutá infraštruktúra, nedostatok údajov a zručností a riziko novej technologickej závislosti. Viacerí odborníci varujú, že AI by naopak mohla rozdiely medzi rozvinutými a rozvojovými štátmi skôr zväčšiť.
SB odhaduje, že po pandémii COVID-19, vojnách na Ukrajine a Blízkom východe a rastúcich cenách energií a potravín dvadsiate roky 21. storočia budú najslabším desaťročím za uplynulých tridsať rokov. Hlavný ekonóm SB Indermit Gill už teraz hovorí o „stratenom desaťročí“.
SB vníma AI ako nový motor hospodárskeho rozvoja, tvrdí, že umožní rozvojovým krajinám „dosiahnuť za desaťročie to, čo by inak trvalo storočie“. Predpokladom je, že zainvestujú do elektrických sietí, konektivity, rozvoja zručností a inštitúcií. SB neobhajuje preteky vo vývoji najvýkonnejších modelov AI či vytvorenie „afrického ChatGPT“. Razí pragmatický prístup - menšie, lacnejšie modely AI prispôsobené miestnym realitám. Cieľom je zlepšiť základné služby ako zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, vzdelávanie a verejná správa.
Nicolas van Zeebroeck, profesor digitálnej ekonómie na Slobodnej bruselskej univerzite (ULB) pre RTBF uviedol, že správa SB zdôrazňuje skutočné príležitosti, lebo najväčšou nevýhodou rozvojových krajín je nedostatok špičkových odborných znalostí v medicíne, poľnohospodárstve či spravodlivosti. Tu môže byť AI „skratkou“ ako odborné znalosti získať rýchlejšie.
V regiónoch, kde je nedostatok špecialistov, by AI mohla sprístupniť nedostupné odborné znalosti zdravotníkom, poľnohospodárom i verejným činiteľom. Van Zeebroeck súhlasí, že nemá zmysel konkurovať USA alebo Číne, ktoré pri budovaní AI majú dvadsaťročný náskok. Treba sa zamerať na menšie, špecializovanejšie modely „vyškolené“ uspokojiť miestne potreby.
Gaurav Nayyar, hlavný autor správy SB tvrdí, že čas je kľúčový a „okno príležitostí“ vyriešiť problémy, ktoré zostávajú nevyriešené celé desaťročia, je úzke.
Van Zeebroeck upozornil, že tento argument už odznel pri nástupe internetu, mobilných telefónov či teraz s blockchainom. Zakaždým je tu sľub, že technológia môže obísť štrukturálne slabiny. Belgický výskumník je kritický voči sľubom o „historickom dobiehaní“. Aj SB uznáva, že umelá inteligencia bude účinná iba vtedy, ak bude existovať elektrina, digitálne siete, dáta, zručnosti a silné inštitúcie - rovnaké výzvy, ktorým rozvojové krajiny čelia po desaťročia.
„Pokiaľ neinvestujete do dodávok energie, pripojenia alebo informačných systémov, nedosiahnete nič ani s umelou inteligenciou,“ odkázal van Zeebroeck. Pýta sa, ako majú postupovať krajiny, kde miera chudoby je veľmi vysoká a miera gramotnosti nie je optimálna.
Van Zeebroeck prirovnáva AI k športovému autu. „Bude to oveľa rýchlejšie, ale cesta sa tým neskráti. Ak je cesta plná výmoľov, veľa času to neušetrí. Stále musíte vedieť, ako šoférovať. A mať benzín v nádrži,“ poznamenal.
V subsaharskej Afrike takmer tretina vidieckych škôl nemá stabilné zásobovanie elektrinou a viac ako dve tretiny nemajú spoľahlivé internetové pripojenie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vo svojej prvej správe na túto tému SB nabáda rozvojové krajiny, aby „nezmeškali vlak umelej inteligencie“. Podľa RTBF sa však za touto ambíciou skrýva množstvo prekážok ako nerozvinutá infraštruktúra, nedostatok údajov a zručností a riziko novej technologickej závislosti. Viacerí odborníci varujú, že AI by naopak mohla rozdiely medzi rozvinutými a rozvojovými štátmi skôr zväčšiť.
SB odhaduje, že po pandémii COVID-19, vojnách na Ukrajine a Blízkom východe a rastúcich cenách energií a potravín dvadsiate roky 21. storočia budú najslabším desaťročím za uplynulých tridsať rokov. Hlavný ekonóm SB Indermit Gill už teraz hovorí o „stratenom desaťročí“.
SB vníma AI ako nový motor hospodárskeho rozvoja, tvrdí, že umožní rozvojovým krajinám „dosiahnuť za desaťročie to, čo by inak trvalo storočie“. Predpokladom je, že zainvestujú do elektrických sietí, konektivity, rozvoja zručností a inštitúcií. SB neobhajuje preteky vo vývoji najvýkonnejších modelov AI či vytvorenie „afrického ChatGPT“. Razí pragmatický prístup - menšie, lacnejšie modely AI prispôsobené miestnym realitám. Cieľom je zlepšiť základné služby ako zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, vzdelávanie a verejná správa.
Nicolas van Zeebroeck, profesor digitálnej ekonómie na Slobodnej bruselskej univerzite (ULB) pre RTBF uviedol, že správa SB zdôrazňuje skutočné príležitosti, lebo najväčšou nevýhodou rozvojových krajín je nedostatok špičkových odborných znalostí v medicíne, poľnohospodárstve či spravodlivosti. Tu môže byť AI „skratkou“ ako odborné znalosti získať rýchlejšie.
V regiónoch, kde je nedostatok špecialistov, by AI mohla sprístupniť nedostupné odborné znalosti zdravotníkom, poľnohospodárom i verejným činiteľom. Van Zeebroeck súhlasí, že nemá zmysel konkurovať USA alebo Číne, ktoré pri budovaní AI majú dvadsaťročný náskok. Treba sa zamerať na menšie, špecializovanejšie modely „vyškolené“ uspokojiť miestne potreby.
Gaurav Nayyar, hlavný autor správy SB tvrdí, že čas je kľúčový a „okno príležitostí“ vyriešiť problémy, ktoré zostávajú nevyriešené celé desaťročia, je úzke.
Van Zeebroeck upozornil, že tento argument už odznel pri nástupe internetu, mobilných telefónov či teraz s blockchainom. Zakaždým je tu sľub, že technológia môže obísť štrukturálne slabiny. Belgický výskumník je kritický voči sľubom o „historickom dobiehaní“. Aj SB uznáva, že umelá inteligencia bude účinná iba vtedy, ak bude existovať elektrina, digitálne siete, dáta, zručnosti a silné inštitúcie - rovnaké výzvy, ktorým rozvojové krajiny čelia po desaťročia.
„Pokiaľ neinvestujete do dodávok energie, pripojenia alebo informačných systémov, nedosiahnete nič ani s umelou inteligenciou,“ odkázal van Zeebroeck. Pýta sa, ako majú postupovať krajiny, kde miera chudoby je veľmi vysoká a miera gramotnosti nie je optimálna.
Van Zeebroeck prirovnáva AI k športovému autu. „Bude to oveľa rýchlejšie, ale cesta sa tým neskráti. Ak je cesta plná výmoľov, veľa času to neušetrí. Stále musíte vedieť, ako šoférovať. A mať benzín v nádrži,“ poznamenal.
V subsaharskej Afrike takmer tretina vidieckych škôl nemá stabilné zásobovanie elektrinou a viac ako dve tretiny nemajú spoľahlivé internetové pripojenie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
