Slovensko má v porovnaní s inými krajinami Európskej únie (EÚ) vyšší podiel obyvateľov s vyšším stredným vzdelaním. Zaostáva však v podiele vysokoškolákov a účasti detí na vzdelaní v ranom detstve, a to aj v porovnaní s krajinami V3 (Česko, Poľsko, Maďarsko).

Zároveň zaškolenosť v predprimárnom vzdelávaní je nízka najmä v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia či marginalizovaných rómskych komunít.

Informoval o tom hovorca Národnej banky SlovenskaPeter Majer pri príležitosti Medzinárodného dňa gramotnosti, ktorý bol vyhlásený 8. septembra 1966 na základe rozhodnutia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

Slovenskí žiaci zaostávajú za krajinami OECD

Majer poukázal aj na výsledky slovenských žiakov, ktoré zaostávajú za krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ako problém vníma aj veľké rozdiely medzi najlepšími a najslabšími žiakmi a výrazný vplyv socioekonomického prostredia na výsledky žiakov.

Slovenskí žiaci mali v medzinárodnom porovnaní PISA v porovnaní s priemerom krajín OECD v čitateľskej, prírodovednej a matematickej gramotnosti. Dodal, že slabé výsledky dosahujú aj slovenské vysoké školy.

Problémom je aj prekvalifikovanosť

Podľa NBS slovenský vzdelávací systém reaguje slabo na požiadavky trhu práce.

„V rámci EÚ zaznamenáva Slovensko najvýraznejší nesúlad medzi študijným zameraním a vykonávanou prácou. Takmer 38 percent absolventov pracuje v inom ako vyštudovanom odbore,“ konštatoval Majer.

Za ďalší problém považuje aj prekvalifikovanosť na pracovných miestach. Slovensko má totiž mierne nadpriemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na pozíciách s nižším požadovaným vzdelaním. Slovensko je zároveň charakteristické aj nízkou účasťou na celoživotnom vzdelávaní, ktorá patrí k najnižším v EÚ. V roku 2020 sa na vzdelávaní dospelých zúčastnil menej ako 3 percentá dospelých.