Banky na Slovensku sú aj naďalej stabilné. Disponujú totiž dostatočným objemom likvidity a kapitálu. Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal člen bankovej rady a výkonný riaditeľ úseku obozretného dohľadu v Národnej banke SlovenskaVladimír Dvořáček.

Ocenil to, že akcionári bánk uplatnili zodpovednú dividendovú politiku, keď veľký objem zisku vyprodukovaný v období pred krízou zostal v bankách. Týmto krokom sa podľa neho vytvoril predpoklad na to, aby sa kapitál bánk zastabilizoval, či dokonca stúpol.

Počet nesplácaných úverov nerastie

Odklad splátok úverov bol podľa Dvořáčka úspešným mechanizmom, ktorý neznamenal pre banky veľký problém. „Odklady splátok nám priniesli minimálne percento domácností, ktoré majú problém sa naštartovať,“ povedal.

Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu

Z celého portfólia retailových úverov ide podľa neho o 0,7 percenta úverov. Keďže sa odklad splátok týkal približne desatiny úverov, tak ide zhruba o 7 percent z úverov, pri ktorých klienti požiadali o odklad splátok.

Pri týchto úveroch sa podľa Dvořáčka banky snažia individuálne dohodnúť s klientmi na refinancovaní alebo na zmene splátkových kalendárov. „Vidíme veľmi pozitívny trend a nepotvrdilo sa to, že nám v rokoch 2020 a 2021 bude veľmi rýchlo narastať objem nesplácaných úverov,“ povedal.

Spotrebné úvery ľudia čerpali menej

Banky podľa Dvořáčka počas druhej vlny pandémie uvoľnili úverové podmienky najmä pre domácnosti, ktoré sa pomerne masívne prefinancovávali. „Veľmi pomohli v tomto období aj odklady splátok,“ tvrdí. Význam tohto nástroja však podľa neho klesal a v súčasnosti idú odklady splátok „úplne do stratena“. Banky si v druhej vlne podľa neho plnili svoju úlohu, financovali domácnosti aj ekonomiku a boli stabilné.

„Banky prispeli k tomu, že podniky dokázali prekonať výpadky v tržbách,“ povedal. Svoju úlohu v tomto podľa neho zohrali aj garančné schémy. Likvidita mnohých firiem sa podľa Dvořáčka počas druhej vlny pandémie dokonca zlepšila. Ocenil to, že si banky zachovali svoju obozretnosť.

Veľký prepad zaznamenalo spotrebné financovanie, keďže spotrebiteľské úvery sa prepadli až o 10 percent. „Tento prepad súvisí s celkovým poklesom spotreby,“ povedal.

Domácu spotrebu totiž podľa Dvořáčka pandémia výraznejšie zasiahla, čo sa prejavilo na spotrebiteľskom financovaní. „Vplyv má však aj to, že si domácnosti konsolidovali svoje úvery a pri refinancovaní úverov na bývanie sa snažili do tohto úveru včleniť aj svoje spotrebné úvery,“ dodal.