Šéf Svetovej banky sa obáva väčšieho rizika chudoby rozvojových krajín
Gandhinagar 18. júla (TASR) - Narastajúce rozdiely medzi bohatými a chudobnými krajinami zvyšujú riziko prehĺbenia chudoby v rozvojovom svete. Vyhlásil to v utorok nový prezident Svetovej banky (SB) Ajay Banga na stretnutí ministrov financií a šéfov centrálnych bánk skupiny G20 v Indii. TASR správu prevzala z AFP.
Mnohé krajiny sa stále spamätávajú z dvojitého úderu pandémie nového koronavírusu a následkov ruskej vojny na Ukrajine, ktorá zasiahla globálne ceny energií a ďalších komodít. A zároveň, klimatické zmeny najbolestivejšie postihujú práve najchudobnejšie štáty, ktoré sú najmenej schopné sa s nimi vyrovnať.
Rokovania G20 zasiahla v pondelok (17. 7.) správa, že Rusko v odmietlo predĺžiť dohodu umožňujúcu kritický vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. To pobúrilo OSN, ktorá upozornila, že na to doplatia milióny najchudobnejších v celom svete, keďže to pravdepodobne bude mať vplyv na ceny potravín.
Prezident SB Banga má tiež obavy z nedôvery, ktorá "potichu oddeľuje globálny sever a juh v čase, keď sa musíme zjednotiť", povedal na dvojdňovom stretnutí G20.
"Frustrácia globálneho juhu je pochopiteľná. V mnohých ohľadoch platia cenu za našu prosperitu," povedal Banga, ktorý nastúpil do funkcie minulý mesiac. Podľa neho sa rozvojové krajiny obávajú, že sľúbené zdroje budú presmerované na obnovu Ukrajiny a chudoba u nich zasiahne ďalšiu generáciu.
Banga pre agentúru AFP poznamenal, že rozvojové krajiny majú najvyššie percento mladých ľudí, ale je otázne, či budú mať prístup k vzdelaniu a možnosť nájsť si zamestnanie.
Svetová banka pracuje na zvýšení svojej finančnej kapacity vrátane získavania hybridného kapitálu od akcionárov, s cieľom podnietiť hospodársky rast a zamestnanosť, ale varuje, že ekonomika v budúcnosti nemôže rásť na úkor životného prostredia.
Dohoda o reštrukturalizácii dlhu pre krajiny s nízkymi príjmami bola kľúčovým bodom rokovaní G20 (20 najväčších svetových ekonomík) v Indii. Avšak zatiaľ sa nepodarilo dosiahnuť žiadny citeľný pokrok.
Čína, druhá najväčšia svetová ekonomika a hlavný poskytovateľ pôžičiek viacerým krajinám s nízkymi príjmami v Ázii a Afrike, odoláva akémukoľvek univerzálnemu vzorcu na reštrukturalizáciu dlhu.
"Číňania investovali veľa do rozvojových krajín, a tak pravdepodobne stratia viac, preto môže byť výsledkom ich odpor," povedal juhoafrický minister financií Enoch Godongwana.
Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová zase uviedla, že proces reštrukturalizácie dlhu zraniteľných štátov "musí byť rýchlejší a efektívnejší". A dodala, že náklady na odsúvanie dohôd o reštrukturalizácii "znášajú najmä krajiny dlžníkov a ich obyvatelia".
Predstavitelia skupiny G20 rokujú tiež o reforme multilaterálnych rozvojových bánk, regulácii kryptomien, spravodlivejšom rozdelení daňových príjmov od nadnárodných firiem a jednoduchšom prístupe k financiám na zmiernenie a prispôsobenie sa vplyvu klimatických zmien.
Mnohé krajiny sa stále spamätávajú z dvojitého úderu pandémie nového koronavírusu a následkov ruskej vojny na Ukrajine, ktorá zasiahla globálne ceny energií a ďalších komodít. A zároveň, klimatické zmeny najbolestivejšie postihujú práve najchudobnejšie štáty, ktoré sú najmenej schopné sa s nimi vyrovnať.
Rokovania G20 zasiahla v pondelok (17. 7.) správa, že Rusko v odmietlo predĺžiť dohodu umožňujúcu kritický vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. To pobúrilo OSN, ktorá upozornila, že na to doplatia milióny najchudobnejších v celom svete, keďže to pravdepodobne bude mať vplyv na ceny potravín.
Prezident SB Banga má tiež obavy z nedôvery, ktorá "potichu oddeľuje globálny sever a juh v čase, keď sa musíme zjednotiť", povedal na dvojdňovom stretnutí G20.
"Frustrácia globálneho juhu je pochopiteľná. V mnohých ohľadoch platia cenu za našu prosperitu," povedal Banga, ktorý nastúpil do funkcie minulý mesiac. Podľa neho sa rozvojové krajiny obávajú, že sľúbené zdroje budú presmerované na obnovu Ukrajiny a chudoba u nich zasiahne ďalšiu generáciu.
Banga pre agentúru AFP poznamenal, že rozvojové krajiny majú najvyššie percento mladých ľudí, ale je otázne, či budú mať prístup k vzdelaniu a možnosť nájsť si zamestnanie.
Svetová banka pracuje na zvýšení svojej finančnej kapacity vrátane získavania hybridného kapitálu od akcionárov, s cieľom podnietiť hospodársky rast a zamestnanosť, ale varuje, že ekonomika v budúcnosti nemôže rásť na úkor životného prostredia.
Dohoda o reštrukturalizácii dlhu pre krajiny s nízkymi príjmami bola kľúčovým bodom rokovaní G20 (20 najväčších svetových ekonomík) v Indii. Avšak zatiaľ sa nepodarilo dosiahnuť žiadny citeľný pokrok.
Čína, druhá najväčšia svetová ekonomika a hlavný poskytovateľ pôžičiek viacerým krajinám s nízkymi príjmami v Ázii a Afrike, odoláva akémukoľvek univerzálnemu vzorcu na reštrukturalizáciu dlhu.
"Číňania investovali veľa do rozvojových krajín, a tak pravdepodobne stratia viac, preto môže byť výsledkom ich odpor," povedal juhoafrický minister financií Enoch Godongwana.
Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová zase uviedla, že proces reštrukturalizácie dlhu zraniteľných štátov "musí byť rýchlejší a efektívnejší". A dodala, že náklady na odsúvanie dohôd o reštrukturalizácii "znášajú najmä krajiny dlžníkov a ich obyvatelia".
Predstavitelia skupiny G20 rokujú tiež o reforme multilaterálnych rozvojových bánk, regulácii kryptomien, spravodlivejšom rozdelení daňových príjmov od nadnárodných firiem a jednoduchšom prístupe k financiám na zmiernenie a prispôsobenie sa vplyvu klimatických zmien.
