Prieskum: Slováci druhú vlnu konsolidácie očakávajú s veľkými obavami
Bratislava 5. septembra (TASR) - Viac ako tri štvrtiny domácností pocítili počas konsolidácie verejných financií vyššie finančné zaťaženie a mesačné výdavky im narástli v priemere o 103 eur. Aj keď Slováci reagovali rozumne a šetrili, ich finančné rezervy sa stenčujú. Druhú vlnu očakávajú s veľkými obavami. Väčšina populácie predpokladá, že jej situácia sa ešte zhorší. Vyplýva to z prieskumu Partners realizovaného agentúrou Focus v období 9. až 16. júna 2025 na vzorke 1014 respondentov.
Hoci viac ako tretina Slovákov stále hodnotí svoju životnú úroveň ako dobrú, rastie podiel tých, ktorí hovoria o jej zhoršení. Zatiaľ čo ešte v rokoch 2023 a 2024 označovalo svoju situáciu za zlú približne 13 % respondentov, v roku 2025 je to už takmer pätina. Zároveň klesá optimizmus do budúcnosti - až tretina ľudí očakáva ďalšie zhoršenie.
„V tomto ukazovateli došlo od minulého roka k výraznému nárastu negatívnych očakávaní, keď podiel respondentov s pesimistickým výhľadom stúpol dvojnásobne - z 15 % v roku 2024 na 32 % v roku 2025,“ priblížil sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus. Medzi najčastejšie dôvody negatívneho vývoja ľudia uvádzajú rast cien a konsolidáciu verejných financií.
Prieskum potvrdil, že prvá vlna konsolidácie mala finančný dosah na väčšinu domácností (80 %), pričom 39 % hovorí o výraznom a 41 % o miernom dosahu. Len 9 % respondentov uviedlo, že na ich domácnosť konsolidácia nemala žiadny vplyv. Najsilnejšie finančné dosahy domácnosti pocítili v oblasti cien potravín (82 %), bývania (49 %) a služieb (42 %), čo sa okamžite premietlo do každodenných nákupov aj bežných platieb. „Domácnostiam v priemere narástli výdavky o 103 eur mesačne, pričom rodiny s malými deťmi často uvádzali aj viac než 150 eur,“ spresnil Slosiarik.
Konsolidácia pritom u ľudí vyvoláva najmä negatívne emócie. Výsledky prieskumu ukázali, že druhú vlnu konsolidácie väčšina Slovákov vníma s obavami. „Takmer tri štvrtiny (72 %) ľudí predpokladajú, že ich situácia sa zhorší, a emócie sú často negatívne - od hnevu cez rezignáciu až po pocit bezmocnosti,“ spresnil Slosiarik.
Prieskum ukázal, že ľudia reagujú najmä obmedzovaním spotreby a hľadaním úspor vo svojom rozpočte. Najčastejšie obmedzili výdavky na reštaurácie a stravovanie mimo domu (41 %), kultúru a zábavu (35 %), dovolenky (34 %) či oblečenie (33 %). Najmenej šetrili na doprave (11 %) a zdravotnej starostlivosti (9 %). „Slováci reagujú racionálne - škrtajú to, čo nie je nevyhnutné,“ priblížil Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investments.
Prieskum ukázal, že slovenské domácnosti konsolidujú svoje financie zodpovedne. Dve tretiny opýtaných už pristúpili k opatreniam, ktoré im pomáhajú zvládnuť rastúce náklady. Najčastejšie znižujú výdavky, uskromňujú sa v bežnej spotrebe, hľadajú spôsoby, ako si privyrobiť, a zároveň časť úspor zhodnocujú investovaním.
„Po prvej vlne možno preto hovoriť o skóre 1:0 pre domácnosti, no s ‚odretými ušami‘. Očakávania do budúcnosti sú pesimistické - väčšina ľudí predpokladá, že druhá vlna konsolidácie ich situáciu zhorší,“ dodal Ovčarik.
Hoci viac ako tretina Slovákov stále hodnotí svoju životnú úroveň ako dobrú, rastie podiel tých, ktorí hovoria o jej zhoršení. Zatiaľ čo ešte v rokoch 2023 a 2024 označovalo svoju situáciu za zlú približne 13 % respondentov, v roku 2025 je to už takmer pätina. Zároveň klesá optimizmus do budúcnosti - až tretina ľudí očakáva ďalšie zhoršenie.
„V tomto ukazovateli došlo od minulého roka k výraznému nárastu negatívnych očakávaní, keď podiel respondentov s pesimistickým výhľadom stúpol dvojnásobne - z 15 % v roku 2024 na 32 % v roku 2025,“ priblížil sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus. Medzi najčastejšie dôvody negatívneho vývoja ľudia uvádzajú rast cien a konsolidáciu verejných financií.
Prieskum potvrdil, že prvá vlna konsolidácie mala finančný dosah na väčšinu domácností (80 %), pričom 39 % hovorí o výraznom a 41 % o miernom dosahu. Len 9 % respondentov uviedlo, že na ich domácnosť konsolidácia nemala žiadny vplyv. Najsilnejšie finančné dosahy domácnosti pocítili v oblasti cien potravín (82 %), bývania (49 %) a služieb (42 %), čo sa okamžite premietlo do každodenných nákupov aj bežných platieb. „Domácnostiam v priemere narástli výdavky o 103 eur mesačne, pričom rodiny s malými deťmi často uvádzali aj viac než 150 eur,“ spresnil Slosiarik.
Konsolidácia pritom u ľudí vyvoláva najmä negatívne emócie. Výsledky prieskumu ukázali, že druhú vlnu konsolidácie väčšina Slovákov vníma s obavami. „Takmer tri štvrtiny (72 %) ľudí predpokladajú, že ich situácia sa zhorší, a emócie sú často negatívne - od hnevu cez rezignáciu až po pocit bezmocnosti,“ spresnil Slosiarik.
Prieskum ukázal, že ľudia reagujú najmä obmedzovaním spotreby a hľadaním úspor vo svojom rozpočte. Najčastejšie obmedzili výdavky na reštaurácie a stravovanie mimo domu (41 %), kultúru a zábavu (35 %), dovolenky (34 %) či oblečenie (33 %). Najmenej šetrili na doprave (11 %) a zdravotnej starostlivosti (9 %). „Slováci reagujú racionálne - škrtajú to, čo nie je nevyhnutné,“ priblížil Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investments.
Prieskum ukázal, že slovenské domácnosti konsolidujú svoje financie zodpovedne. Dve tretiny opýtaných už pristúpili k opatreniam, ktoré im pomáhajú zvládnuť rastúce náklady. Najčastejšie znižujú výdavky, uskromňujú sa v bežnej spotrebe, hľadajú spôsoby, ako si privyrobiť, a zároveň časť úspor zhodnocujú investovaním.
„Po prvej vlne možno preto hovoriť o skóre 1:0 pre domácnosti, no s ‚odretými ušami‘. Očakávania do budúcnosti sú pesimistické - väčšina ľudí predpokladá, že druhá vlna konsolidácie ich situáciu zhorší,“ dodal Ovčarik.
