Prieskum: Finančné myslenie spotrebiteľov v SR sa výrazne zmenilo
Bratislava 7. októbra (TASR) - Finančné myslenie spotrebiteľov na Slovensku sa výrazne zmenilo. Takmer dve tretiny Slovákov dnes chránia svoje úspory a vyhýbajú sa finančnému riziku. Podiel ľudí, ktorí pri hospodárení uprednostňujú bezpečnosť a rezervu, sa takmer zdvojnásobil. Vyplýva to z prieskumu Európskeho spotrebiteľského platobného reportu spoločnosti Intrum.
Slováci za posledný rok prešli do výraznej finančnej defenzívy - viac chránia to, čo už majú, a menej si trúfajú robiť rozhodnutia, ktoré by mohli ovplyvniť ich budúcnosť. V typológii finančného správania spoločnosti Intrum patria títo ľudia medzi tzv. opatrných sporiteľov. Kým v roku 2025 tvorili 35 % slovenských respondentov, v roku 2026 ich podiel dosiahol 62 %. Nárast o 27 percentuálnych bodov (p. b.) je najvyšší zo všetkých 20 krajín zahrnutých do prieskumu. Slovensko má zároveň štvrtý najvyšší podiel opatrných sporiteľov v Európe po Grécku, Taliansku a Portugalsku. Európsky priemer je 47 %, Slovensko ho tak prevyšuje o 15 p. b.
„Plošne si Slováci za posledný rok udržali finančnú stabilitu. Výrazne sa však zmenil spôsob, akým pristupujú k svojim peniazom. Čoraz viac domácností sa sústreďuje na ochranu existujúcej rezervy a obmedzovanie rizika. Na Slovensku sme zaznamenali najväčší nárast opatrných sporiteľov v celej Európe. Nezodpovedá to celoeurópskym trendom, ale ukazuje, že ekonomická neistota mení finančné správanie Slovákov ešte skôr, než sa prejaví otvorenými problémami so splácaním,“ informuje Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.
Opačný vývoj zaznamenala skupina disciplinovaných optimalizátorov, teda spotrebiteľov, ktorí svoje financie aktívne riadia, plánujú a hľadajú možnosti, ako svoju situáciu zlepšovať. Ich podiel sa znížil zo 48 na 27 %, teda o 21 p. b. Spolu s Írskom ide o najväčší pokles spomedzi všetkých sledovaných európskych krajín. Slovensko má dnes tretí najnižší podiel disciplinovaných optimalizátorov v Európe po Grécku s 15 % a Taliansku s 26 %. Európsky priemer je 41 %.
Podiel Slovákov presvedčených, že dokážu každý mesiac zaplatiť všetky účty, zostal pomerne stabilný. Medziročne sa znížil zo 79 na 78 %. Na rastúcu neistotu však poukazujú iné aspekty.
Podiel osôb, ktoré veria, že si dokážu nasporiť na pohodlný dôchodok, klesol medziročne z 54 na 49 %. Rovnako už menej ako polovica verí, že dokáže nájsť lepšie platenú prácu alebo iný zdroj príjmu (pokles z 56 na 49 %).
Silnejúcu nervozitu potvrdzuje aj výrazný nárast Slovákov, ktorí uvádzajú, že neistá ekonomika zvyšuje ich nervozitu pri predstave veľkého nákupu, napríklad auta alebo nehnuteľnosti. Aktuálne je to 66 % a ide o nárast o 24 p. b. zo 42 % v roku 2025. Pritom 59 % je v súčasnej ekonomickej situácii opatrných pri podstupovaní finančného rizika, ako je zmena zamestnania alebo rozbehnutie podnikania. Tu ide o nárast o 17 p. b. zo 42 % v roku 2025.
Podiel dlhovo zaťažených a finančne zraniteľných spotrebiteľov zostal na Slovensku medziročne nezmenený na úrovni 10 %. Rovnaký podiel dosahuje táto skupina aj v celej európskej vzorke.
Slováci za posledný rok prešli do výraznej finančnej defenzívy - viac chránia to, čo už majú, a menej si trúfajú robiť rozhodnutia, ktoré by mohli ovplyvniť ich budúcnosť. V typológii finančného správania spoločnosti Intrum patria títo ľudia medzi tzv. opatrných sporiteľov. Kým v roku 2025 tvorili 35 % slovenských respondentov, v roku 2026 ich podiel dosiahol 62 %. Nárast o 27 percentuálnych bodov (p. b.) je najvyšší zo všetkých 20 krajín zahrnutých do prieskumu. Slovensko má zároveň štvrtý najvyšší podiel opatrných sporiteľov v Európe po Grécku, Taliansku a Portugalsku. Európsky priemer je 47 %, Slovensko ho tak prevyšuje o 15 p. b.
„Plošne si Slováci za posledný rok udržali finančnú stabilitu. Výrazne sa však zmenil spôsob, akým pristupujú k svojim peniazom. Čoraz viac domácností sa sústreďuje na ochranu existujúcej rezervy a obmedzovanie rizika. Na Slovensku sme zaznamenali najväčší nárast opatrných sporiteľov v celej Európe. Nezodpovedá to celoeurópskym trendom, ale ukazuje, že ekonomická neistota mení finančné správanie Slovákov ešte skôr, než sa prejaví otvorenými problémami so splácaním,“ informuje Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.
Opačný vývoj zaznamenala skupina disciplinovaných optimalizátorov, teda spotrebiteľov, ktorí svoje financie aktívne riadia, plánujú a hľadajú možnosti, ako svoju situáciu zlepšovať. Ich podiel sa znížil zo 48 na 27 %, teda o 21 p. b. Spolu s Írskom ide o najväčší pokles spomedzi všetkých sledovaných európskych krajín. Slovensko má dnes tretí najnižší podiel disciplinovaných optimalizátorov v Európe po Grécku s 15 % a Taliansku s 26 %. Európsky priemer je 41 %.
Podiel Slovákov presvedčených, že dokážu každý mesiac zaplatiť všetky účty, zostal pomerne stabilný. Medziročne sa znížil zo 79 na 78 %. Na rastúcu neistotu však poukazujú iné aspekty.
Podiel osôb, ktoré veria, že si dokážu nasporiť na pohodlný dôchodok, klesol medziročne z 54 na 49 %. Rovnako už menej ako polovica verí, že dokáže nájsť lepšie platenú prácu alebo iný zdroj príjmu (pokles z 56 na 49 %).
Silnejúcu nervozitu potvrdzuje aj výrazný nárast Slovákov, ktorí uvádzajú, že neistá ekonomika zvyšuje ich nervozitu pri predstave veľkého nákupu, napríklad auta alebo nehnuteľnosti. Aktuálne je to 66 % a ide o nárast o 24 p. b. zo 42 % v roku 2025. Pritom 59 % je v súčasnej ekonomickej situácii opatrných pri podstupovaní finančného rizika, ako je zmena zamestnania alebo rozbehnutie podnikania. Tu ide o nárast o 17 p. b. zo 42 % v roku 2025.
Podiel dlhovo zaťažených a finančne zraniteľných spotrebiteľov zostal na Slovensku medziročne nezmenený na úrovni 10 %. Rovnaký podiel dosahuje táto skupina aj v celej európskej vzorke.
