Predstavili možnosti kompenzácií cien energií, majú sa zvýšiť o 20 %
Bratislava 19. októbra (TASR) - Kompenzácie cien energií v budúcom roku by sa mali týkať domácností a v hre sú možnosti od plošných kompenzácií až po adresnú pomoc špecifickým odberateľom. Rezort hospodárstva zvažuje zvýšenie cien plynu aj elektriny pre obyvateľov o pätinu. Kompenzácie vo forme príspevku na bývanie v budúcom roku pravdepodobne nebude možné zaviesť. Informoval o tom na štvrtkovom brífingu štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Branislav Sušila.
Ak by nová vláda s cenami energií nerobila nič, ich nárast pre domácnosti by podľa Sušilu bol 80-percentný pri elektrine a 100-percentný pri plyne. V prípade zachovania cien na úrovni roku 2023 by bolo podľa neho na kompenzácie potrebné vyčleniť až 1,5 miliardy eur.
Sušila odprezentoval tri typy nástrojov, ktorými štát vie ovplyvniť cenu, ktorú musí domácnosť za danú energiu zaplatiť. "Prvé nástroje sú plošného charakteru, tretí sa zaoberá zvyšovaním príjmov domácnosti, tam už hovoríme o adresnosti. Tieto prostriedky by teda boli poskytované len domácnostiam, ktoré splnia isté kritériá," objasnil.
Budúca vláda bude musieť podľa neho pri rozhodovaní o kompenzáciách energií zobrať do úvahy viacero kritérií, počnúc možnosťami štátneho rozpočtu či blížiacim sa koncom roka. "Takže určite niektoré náročnejšie nástroje pomoci, ktoré si vyžadujú istý čas na implementáciu, možno nebude možné uplatniť," dodal. Týkalo by sa to najmä posudzovania adresnosti.
V prípade plošnej pomoci podľa Sušilu rezort hospodárstva zvolil koncept "20,20,20". Znamenalo by to, že ceny elektriny a plynu by narástli o 20 % a cena tepla o 20 eur za megawatthodinu.
"Ak máme domácnosť, ktorá na všetko používa elektrinu, tak tu ten predpokladaný nárast nákladov pri tejto pomoci by znamenal asi 35 eur mesačne. Pri domácnosti, ktorá používa plyn na ohrev vody a vykurovanie a elektrinou iba svieti, tak tu je odhadovaný dosah zhruba 40 eur mesačne. Pri domácnostiach, ktoré sú napojené na centrálne zásobovanie teplom, by sa maximálny nárast pohyboval zhruba o 23 eur za mesiac," priblížil Sušila.
"Ak sa však vláda okrem plošnej pomoci rozhodne pomôcť ešte aj ďalším vybraným odberateľom adresnou pomocou, tak tieto nárasty, samozrejme, pre týchto odberateľov budú nižšie," uzavrel.
Ak by nová vláda s cenami energií nerobila nič, ich nárast pre domácnosti by podľa Sušilu bol 80-percentný pri elektrine a 100-percentný pri plyne. V prípade zachovania cien na úrovni roku 2023 by bolo podľa neho na kompenzácie potrebné vyčleniť až 1,5 miliardy eur.
Sušila odprezentoval tri typy nástrojov, ktorými štát vie ovplyvniť cenu, ktorú musí domácnosť za danú energiu zaplatiť. "Prvé nástroje sú plošného charakteru, tretí sa zaoberá zvyšovaním príjmov domácnosti, tam už hovoríme o adresnosti. Tieto prostriedky by teda boli poskytované len domácnostiam, ktoré splnia isté kritériá," objasnil.
Budúca vláda bude musieť podľa neho pri rozhodovaní o kompenzáciách energií zobrať do úvahy viacero kritérií, počnúc možnosťami štátneho rozpočtu či blížiacim sa koncom roka. "Takže určite niektoré náročnejšie nástroje pomoci, ktoré si vyžadujú istý čas na implementáciu, možno nebude možné uplatniť," dodal. Týkalo by sa to najmä posudzovania adresnosti.
V prípade plošnej pomoci podľa Sušilu rezort hospodárstva zvolil koncept "20,20,20". Znamenalo by to, že ceny elektriny a plynu by narástli o 20 % a cena tepla o 20 eur za megawatthodinu.
"Ak máme domácnosť, ktorá na všetko používa elektrinu, tak tu ten predpokladaný nárast nákladov pri tejto pomoci by znamenal asi 35 eur mesačne. Pri domácnosti, ktorá používa plyn na ohrev vody a vykurovanie a elektrinou iba svieti, tak tu je odhadovaný dosah zhruba 40 eur mesačne. Pri domácnostiach, ktoré sú napojené na centrálne zásobovanie teplom, by sa maximálny nárast pohyboval zhruba o 23 eur za mesiac," priblížil Sušila.
"Ak sa však vláda okrem plošnej pomoci rozhodne pomôcť ešte aj ďalším vybraným odberateľom adresnou pomocou, tak tieto nárasty, samozrejme, pre týchto odberateľov budú nižšie," uzavrel.
