Pred 95 rokmi sa čiernym štvrtkom začala celosvetová hospodárska kríza
Bratislava 24. októbra (TASR) - V doterajšej histórii došlo na svete k mnohým väčším či menším ekonomickým krízam. Za jednu z prvých možno považovať "tulipánovú horúčku" alebo "tulipánovú krízu", ktorá prepukla v Holandsku v roku 1637. Po takmer 300 rokoch otriasla svetom ďalšia. Spôsobil ju krach na Newyorskej burze, pričom išlo o prvú ekonomickú krízu, ktorá ovplyvnila takmer všetky krajiny sveta. Vo štvrtok 24. októbra uplynie od začiatku svetovej hospodárskej krízy 95 rokov.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia prežívali Spojené štáty zlaté časy. Darilo sa ekonomike, priemyselné mestá prosperovali, zahraničný obchod rástol, bežní Američania prežívali americký sen. Ešte 3. septembra 1929 vytvorila newyorská burza cenných papierov (NYSE) historický rekord. Jej index Dow Jones Industrial Average dosiahol úroveň 381,17 bodu. Pritom do tretieho desaťročia 20. storočia vstupoval index so 60 bodmi.
Kruté vytriezvenie a koniec amerického zázraku prišiel v osudný "čierny štvrtok" 24. októbra 1929. V centre svetového finančníctva na newyorskej Wall Street prepukla panika, zmizli nákupné príkazy a zostali iba ponuky na predaj. Každý sa chcel čo najrýchlejšie zbaviť akcií, ktoré sa z minúty na minútu stávali bezcenným kusom papiera. Len v prvý deň krízy sa majitelia zbavili 13 miliónov akcií, ktoré stratili až 40 percent svojej hodnoty. Celkovú stratu počas šiestich "čiernych dní" vyčíslili na 50 miliárd dolárov.
Následky krízy boli katastrofálne - banky krachovali a vkladatelia prichádzali o svoje úspory. V priebehu prvých desiatich mesiacov roku 1930 zbankrotovalo v Spojených štátoch 744 bánk a v tridsiatych rokoch asi deväťtisíc peňažných ústavov.
Do roku 1933, keď dosiahla depresia svoje dno, klesla priemyselná výroba v USA na polovicu a nezamestnanosť vzrástla z 1,6 milióna na takmer 14 miliónov ľudí bez práce. Všetko to v Spojených štátoch spôsobilo dovtedy nevídanú paniku. Ľudia páchali samovraždy, skákali z budov, nevedeli sa vyrovnať s tým, že prišli o svoje úspory a majetky.
Medzi príčinami krízy sa spomínajú napríklad necitlivé vládne zásahy do ekonomiky, vznik pochybných akciových spoločností, premrštené ceny akcií, dobrodružná úverová politika bánk, nesprávne hodnotenie rastu americkej ekonomiky či neopodstatnená vieru ľudí v to, že prosperita potrvá naďalej.
Kríza v USA, ktoré boli najväčším svetovým veriteľom, mala domino efekt a rozšírila sa do sveta. Zasiahla všetky odvetvia - priemysel, bankovníctvo, poľnohospodárstvo, obchod. Najviac sa prejavila v dovtedy priemyselne najrozvinutejších krajinách v Nemecku, v Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku, v Kanade, v Japonsku. Zvlášť kruto dopadla na Československo, kde pokles priemyselnej výroby predstavoval až 40 percent. Počet ľudí bez práce vzrástol v priebehu rokov 1929 až 1933 zo 42.000 na takmer milión nezamestnaných.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia prežívali Spojené štáty zlaté časy. Darilo sa ekonomike, priemyselné mestá prosperovali, zahraničný obchod rástol, bežní Američania prežívali americký sen. Ešte 3. septembra 1929 vytvorila newyorská burza cenných papierov (NYSE) historický rekord. Jej index Dow Jones Industrial Average dosiahol úroveň 381,17 bodu. Pritom do tretieho desaťročia 20. storočia vstupoval index so 60 bodmi.
Kruté vytriezvenie a koniec amerického zázraku prišiel v osudný "čierny štvrtok" 24. októbra 1929. V centre svetového finančníctva na newyorskej Wall Street prepukla panika, zmizli nákupné príkazy a zostali iba ponuky na predaj. Každý sa chcel čo najrýchlejšie zbaviť akcií, ktoré sa z minúty na minútu stávali bezcenným kusom papiera. Len v prvý deň krízy sa majitelia zbavili 13 miliónov akcií, ktoré stratili až 40 percent svojej hodnoty. Celkovú stratu počas šiestich "čiernych dní" vyčíslili na 50 miliárd dolárov.
Následky krízy boli katastrofálne - banky krachovali a vkladatelia prichádzali o svoje úspory. V priebehu prvých desiatich mesiacov roku 1930 zbankrotovalo v Spojených štátoch 744 bánk a v tridsiatych rokoch asi deväťtisíc peňažných ústavov.
Do roku 1933, keď dosiahla depresia svoje dno, klesla priemyselná výroba v USA na polovicu a nezamestnanosť vzrástla z 1,6 milióna na takmer 14 miliónov ľudí bez práce. Všetko to v Spojených štátoch spôsobilo dovtedy nevídanú paniku. Ľudia páchali samovraždy, skákali z budov, nevedeli sa vyrovnať s tým, že prišli o svoje úspory a majetky.
Medzi príčinami krízy sa spomínajú napríklad necitlivé vládne zásahy do ekonomiky, vznik pochybných akciových spoločností, premrštené ceny akcií, dobrodružná úverová politika bánk, nesprávne hodnotenie rastu americkej ekonomiky či neopodstatnená vieru ľudí v to, že prosperita potrvá naďalej.
Kríza v USA, ktoré boli najväčším svetovým veriteľom, mala domino efekt a rozšírila sa do sveta. Zasiahla všetky odvetvia - priemysel, bankovníctvo, poľnohospodárstvo, obchod. Najviac sa prejavila v dovtedy priemyselne najrozvinutejších krajinách v Nemecku, v Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku, v Kanade, v Japonsku. Zvlášť kruto dopadla na Československo, kde pokles priemyselnej výroby predstavoval až 40 percent. Počet ľudí bez práce vzrástol v priebehu rokov 1929 až 1933 zo 42.000 na takmer milión nezamestnaných.
