Európske ceny plynu sa po turbulentnom období energetickej krízy síce ustálili, no trh podľa odborníkov zostáva citlivý na výkyvy. Chladnejšia zima, geopolitické napätie alebo zásahy do regulácie dokážu ceny opäť vyhnať nahor. V takom prostredí sa modernizácia kotolní čoraz častejšie prestáva vnímať ako technologický nadštandard a začína sa chápať ako forma prevádzkovej poistky.

Podľa údajov Eurostatu dosiahla priemerná cena zemného plynu pre domácnosti v Európskej únii v druhom polroku 2024 úroveň 0,1244 eura za kilowatthodinu (kWh), teda 12,44 eura za sto kWh. Išlo o najvyššiu hodnotu od začiatku sledovania. Medzinárodná energetická agentúra zároveň upozornila, že aj rok 2026 sa na európskych trhoch začal volatilne a ceny sa krátkodobo vyšplhali na dvojročné maximum.

Pre správcov kotolní to podľa odborníkov znamená jasný signál. Kto zostane pri starom zdroji bez modernej regulácie a dohľadu, riskuje, že ďalšia cenová špička výrazne zasiahne rozpočet a zníži komfort nájomníkov. Tvrdí to Martin Prísečan, produktový manažér spoločnosti Enbra.

Účinnosť rozhoduje v každodennej prevádzke

Rozhodujúci rozdiel medzi starou a modernizovanou kotolňou sa ukáže až v praxi, keď sa mení počasie, kolíše odber a systém musí reagovať bez zaváhania. Dôležité je, či si technológia dokáže udržať vysokú účinnosť aj pri čiastočnom výkone, či je správne nastavená ekvitermická regulácia a či sa kontrolujú spätné teploty.

Zásadné je aj to, aby kotol pracoval plynulo a bez zbytočného cyklovania, ktoré znižuje účinnosť a zvyšuje spotrebu. Podľa Prísečana je najdrahší plyn ten, ktorý sa spáli zbytočne. Modernizácia má preto význam vtedy, keď zníži spotrebu a zároveň poskytne správcovi dáta, vďaka ktorým vie o probléme skôr, než dôjde k havárii.

Bytové domy, školy, nemocnice či úrady potrebujú vysoký výkon, no zároveň schopnosť znížiť výkon v čase nižšej potreby tepla. Ak to technológia nedokáže, dochádza k cyklovaniu, poklesu účinnosti a rastu spotreby. Riešením je podľa odborníkov takzvaná kaskáda, teda zapojenie viacerých menších kotlov, ktoré spolupracujú ako jeden zdroj.

Kaskáda ako odpoveď na volatilný plyn

Kaskádový princíp funguje tak, že riadenie zapína len toľko modulov, koľko je v danom momente potrebné. Zvyšok ponechá mimo prevádzky. Zdroj sa tak prispôsobuje reálnej potrebe objektu a netlačí výkon na maximum bez ohľadu na situáciu.

Moderné systémy bývajú často riešené ako kaskáda troch až štyroch výmenníkov v jednom plášti. Každý modul má vlastné čerpadlo aj riadenie. To znamená, že kotol dokáže pokračovať v prevádzke aj v prípade poruchy jedného z modulov. Vo veľkých budovách ide o kľúčový prvok, pretože servis nemusí znamenať úplnú odstávku a výpadok tepla.

Pri veľkých a kritických objektoch už podľa Prísečana nejde len o účinnosť, ale aj o kontinuitu prevádzky. Princíp redundancie zabezpečuje, že ak vypadne jeden modul, dodávka tepla nespadne na nulu. Opravy je tak možné plánovať, nie riešiť v noci alebo cez víkend v režime núdze.

Dáta ako základ moderného riadenia

Modernizácia kotolne však podľa odborníkov nie je len o výmene technológie. Kľúčovým prvkom je prepojenie na systém riadenia budovy, takzvaný BMS. Ten umožňuje monitoring spotreby, prevádzkových stavov, alarmov a teplotných trendov, ako aj rýchlu diagnostiku na diaľku.

Pre správcov to znamená kratší čas reakcie a menej zbytočných servisných výjazdov. S dátami je možné optimalizovať prevádzku priebežne a úspora tak nevzniká jednorazovo, ale každý deň. Aj preto odborníci odporúčajú modernizovať skôr, než príde ďalšia cenová špička.

Do budúcnosti treba podľa nich počítať aj s legislatívnou neistotou. Systém obchodovania s emisnými povolenkami ETS 2 má byť plne funkčný od roku 2027. Bude fungovať formou takzvaného upstream modelu, pri ktorom budú administratívne povinnosti na strane dodávateľov palív, no uhlíkový náklad sa môže postupne premietať do cien pre koncových odberateľov.

Kalendár

Deň Pokémonov

27. února

Odkaz na zdroj