Slovensko sa pyšní mnohými minerálnymi a termálnymi prameňmi. Relaxačné a wellness pobyty v kúpeľných mestách sú preto veľmi podstatnou súčasťou domáceho cestovného ruchu. Nie všetky náklady na pobyt v kúpeľoch, ktoré nehradí zdravotná poisťovňa, však možno kompenzovať príspevkom na rekreáciu. Okrem určitého druhu kúpeľného pobytu dali súdu tomuto príspevku stopku ešte v jednom prípade. Na čo si dať pozor, ak chcete príspevok využiť? 

Rekreácia a rekonvalescencia sa nesmú zamieňať 

Zákonník práce podmieňuje poskytnutie príspevku na rekreáciu výdavkami zamestnanca (a od tohto roku tiež jeho rodiča) na:

- služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na území SR,

- pobytový balík s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania a stravovacie služby či iné služby súvisiace s rekreáciou na území SR,

- ubytovanie najmenej na 2 prenocovania na území SR, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

- organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce ZŠ alebo jeden z prvých štyroch ročníkov osemročného gymnázia.

Ak sa vám zdá, že uvedené vymedzenie na prvý pohľad nijako nevylučuje použitie príspevku na rekreáciu na kúpeľný pobyt, pri ktorom zdravotná poisťovňa hradí len časť nákladov, nie ste sami. Rovnako uvažoval aj zamestnanec (pracujúci ako lekár), ktorý ešte v roku 2020 absolvoval pobyt v Kováčovej. Vzhľadom na indikáciu typu B mu boli zo zdravotného poistenia hradené len liečebné výkony a procedúry; náklady na ubytovanie a stravu si ale v plnej miere platil sám. 

Zamestnanec od zamestnávateľa následne požadoval, aby mu boli jeho výdaje na pobyt kompenzované prostredníctvom príspevku na rekreáciu; so žiadosťou však nepochodil. Zamestnávateľ v prvom rade namietal, že v danom prípade nešlo o rekreáciu v pravom zmysle slova, pretože zamestnanec bol počas kúpeľného pobytu v stave dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Okrem toho poukazoval aj na negatívne stanovisko k žiadosti o poskytnutie príspevku, ktoré vo vzťahu k posudzovaným okolnostiam vydalo Centrum podpory pre dane spadajúce pod finančnú správu. Zamestnanec sa teda rozhodol, že príspevok vymôže súdnou cestou.

Okresný súd Prešov sa ale postavil na stranu zamestnávateľa. Vo svojom rozhodnutí sa pomerne podrobne zaoberal definíciou pojmu „rekreácia“. Práve jej odlíšenie od „liečby“ napokon zohralo kľúčovú úlohu. 

Súdy: aj rekreácia má svoje pravidlá

Zamestnanec v súdnom konaní argumentoval, že podľa Zákonníka práce pre poskytnutie príspevku na rekreáciu postačí, ak sú vynaložené výdavky spojené s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na území SR. Vzhľadom na to, že túto podmienku do bodky splnil, mal by mu byť príspevok uhradený.

Už Okresný súd Prešov ale upozornil, že príspevok je účelovo viazaný práve na „rekreáciu“, ktorá znamená osvieženie, občerstvenie, oddych, odpočinok či organizovanú dovolenku. Účelom kúpeľnej starostlivosti indikovanej lekárom a poskytnutej v rámci pracovnej neschopnosti je však liečba pacienta (rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp.zn. 16Cpr/17/2023). 

Zamestnanec neuspel ani s podaným odvolaním, v ktorom poukazoval na to, že aj kúpeľný pobyt s liečebnými procedúrami má rekreačnú povahu - po absolvovaní procedúr trvajúcich kratšiu časť dňa si klienti kúpeľov už organizujú svoj voľný čas sami a vypĺňajú si ho oddychovými aktivitami. Krajský súd v Prešove (rozhodnutie vydané pod sp.zn. 5 CoPr/2/2024) však rozsudok súdu 1. inštancie potvrdil.

Pre upresnenie treba povedať, že uvedené súdne rozhodnutia by sa nemali vzťahovať na situácie, keď pobyt v kúpeľoch absolvujete bez toho, aby vám ho indikoval lekár (tzn. je zachovaná jeho rekreačná povaha). 

Pre vznik nároku je podstatný primárny účel ubytovacieho zariadenia 

Ďalšie objasnenie ohľadom podmienok vzniku nároku na príspevok na rekreáciu prinieslo rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici. Ten posudzoval prípad žiadosti, ktorá sa týkala prenocovania a stravy poskytnutých vzdelávacím a doškoľovacím zariadením so sídlom v Tatranskej Lomnici. 

V danej veci sa ukázala ako podstatná skutočnosť, že hlavným účelom zariadenia nebolo poskytovanie služieb cestovného ruchu. Zamestnankyni, ktorá o príspevok žiadala, nepomohla ani skutočnosť, že navštívené ubytovacie zariadenie malo pridelené DIČ a náklady súvisiace s ubytovaním boli preukázané zúčtovacím dokladom (bližšie rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. BB-75S/61/2022).