P. Kažimír: Inflácia prinúti ECB k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb
Bratislava/Londýn 12. júna (TASR) - Inflácia, ktorá sa šíri v ekonomike, prinúti Európsku centrálnu banku (ECB) k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb. V rozhovore pre agentúru Bloomberg na to upozornil guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír. Prepis rozhovoru, ktorý sa uskutočnil v piatok v Londýne, zverejnila NBS na svojej internetovej stránke.
Šéf slovenskej centrálnej banky neočakáva, že by sa cenové tlaky zmiernili bez intervencie. Tvrdí, že ani mierová dohoda medzi USA a Iránom nevráti infláciu na úroveň 2 % zo dňa na deň. Napriek spomaleniu zostáva ekonomika odolná, čo dáva tvorcom menovej politiky priestor na konanie, povedal.
Guvernér nechcel špecifikovať, či by k zvýšeniu sadzieb mohlo dôjsť už v júli alebo skôr v septembri, keď bude k dispozícii nová prognóza. Kažimír sa tak pripája k viacerým členom Rady guvernérov ECB, ktorí upozorňujú na potrebu ďalšieho zvyšovania sadzieb, uviedla agentúra Bloomberg. Aj finančné trhy s takýmto vývojom podľa nej počítajú.
Medziročná miera inflácie v eurozóne sa v máji zrýchlila. Dosiahla úroveň 3,2 %, čo je o 0,2 percentuálneho bodu vyšší rast spotrebiteľských cien než v predchádzajúcom mesiaci. Najviac v máji k rastu celkovej inflácie podľa rýchleho odhadu štatistického úradu EÚ Eurostat prispelo zdraženie energií. Ich ceny sa medziročne zvýšili o 10,9 % po tom, ako sa v apríli v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka posilnili o 10,8 %.
„Naša úloha ešte nie je splnená,“ povedal Kažimír. „Je príliš skoro diskutovať o tom, či by menová politika mala byť reštriktívna. Ale rozhodne by som to nevylučoval, vzhľadom na to, ako sa cenové tlaky šíria v ekonomike,“ povedal guvernér v rozhovore, ktorý sa uskutočnil deň po tom, ako ECB prvýkrát od septembra 2023 zvýšila úrokové sadzby.
Ľudia oboznámení s uvažovaním Rady guvernérov ECB podľa agentúry Bloomberg uviedli, že k ďalšiemu zvýšeniu by mohla pristúpiť už v júli. Kažimír sa priamo nevyjadril, či rozhodnutie príde v tom čase alebo či považuje september za pravdepodobnejšiu voľbu. Ako uviedol, ďalšie údaje a aktualizované prognózy poskytnú jasnejší obraz o stave hospodárstva v 21-člennej menovej únii.
„Júnové údaje o inflácii - najmä jadrová miera - by mohli byť rozhodujúce,“ povedal. „Ale zhoda na júli nie je a, samozrejme, v septembri budeme mať opäť nové prognózy. Je dôležité rozhodovať zo zasadnutia na zasadnutie,“ vysvetlil.
Kažimír poznamenal, že náklady na energiu zostanú vysoké oveľa dlhšie, ako by si ECB želala, a to aj v prípade mierovej dohody, pretože obnovenie zničených produkčných kapacít bude trvať určitý čas. Odmietol takisto obavy, že prísnejšie nastavenie menovej politiky poškodí ekonomiku, hoci prieskumy podnikateľského prostredia signalizujú klesajúci dopyt. „Rast je pomalý, ale existuje určitá odolnosť, takže ekonomika to zvládne,“ uzavrel guvernér NBS.
Šéf slovenskej centrálnej banky neočakáva, že by sa cenové tlaky zmiernili bez intervencie. Tvrdí, že ani mierová dohoda medzi USA a Iránom nevráti infláciu na úroveň 2 % zo dňa na deň. Napriek spomaleniu zostáva ekonomika odolná, čo dáva tvorcom menovej politiky priestor na konanie, povedal.
Guvernér nechcel špecifikovať, či by k zvýšeniu sadzieb mohlo dôjsť už v júli alebo skôr v septembri, keď bude k dispozícii nová prognóza. Kažimír sa tak pripája k viacerým členom Rady guvernérov ECB, ktorí upozorňujú na potrebu ďalšieho zvyšovania sadzieb, uviedla agentúra Bloomberg. Aj finančné trhy s takýmto vývojom podľa nej počítajú.
Medziročná miera inflácie v eurozóne sa v máji zrýchlila. Dosiahla úroveň 3,2 %, čo je o 0,2 percentuálneho bodu vyšší rast spotrebiteľských cien než v predchádzajúcom mesiaci. Najviac v máji k rastu celkovej inflácie podľa rýchleho odhadu štatistického úradu EÚ Eurostat prispelo zdraženie energií. Ich ceny sa medziročne zvýšili o 10,9 % po tom, ako sa v apríli v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka posilnili o 10,8 %.
„Naša úloha ešte nie je splnená,“ povedal Kažimír. „Je príliš skoro diskutovať o tom, či by menová politika mala byť reštriktívna. Ale rozhodne by som to nevylučoval, vzhľadom na to, ako sa cenové tlaky šíria v ekonomike,“ povedal guvernér v rozhovore, ktorý sa uskutočnil deň po tom, ako ECB prvýkrát od septembra 2023 zvýšila úrokové sadzby.
Ľudia oboznámení s uvažovaním Rady guvernérov ECB podľa agentúry Bloomberg uviedli, že k ďalšiemu zvýšeniu by mohla pristúpiť už v júli. Kažimír sa priamo nevyjadril, či rozhodnutie príde v tom čase alebo či považuje september za pravdepodobnejšiu voľbu. Ako uviedol, ďalšie údaje a aktualizované prognózy poskytnú jasnejší obraz o stave hospodárstva v 21-člennej menovej únii.
„Júnové údaje o inflácii - najmä jadrová miera - by mohli byť rozhodujúce,“ povedal. „Ale zhoda na júli nie je a, samozrejme, v septembri budeme mať opäť nové prognózy. Je dôležité rozhodovať zo zasadnutia na zasadnutie,“ vysvetlil.
Kažimír poznamenal, že náklady na energiu zostanú vysoké oveľa dlhšie, ako by si ECB želala, a to aj v prípade mierovej dohody, pretože obnovenie zničených produkčných kapacít bude trvať určitý čas. Odmietol takisto obavy, že prísnejšie nastavenie menovej politiky poškodí ekonomiku, hoci prieskumy podnikateľského prostredia signalizujú klesajúci dopyt. „Rast je pomalý, ale existuje určitá odolnosť, takže ekonomika to zvládne,“ uzavrel guvernér NBS.
