Odborník: Pri porovnaní daní nejde iba o sadzby, čo je dôležité?
Bratislava 7. marca (TASR) - Dôležitú úlohu pri rozhodovaní Slovákov o práci a živote v Českej republike zohráva daňové nastavenie obidvoch krajín. Nejde pritom len o sadzby daní, ale o celkovú kombináciu pravidiel, odvodov a prístupu daňových úradov, ktoré môžu mať zásadný vplyv na konečný príjem aj podnikateľské riziká, upozornil odborník na dane a investičné štruktúry Peter Varga z poradenskej spoločnosti Highgate Group.
Aktuálne odhady hovoria o približne 230.000 Slovákoch pracujúcich v Česku, zatiaľ čo na Slovensku pracuje len niekoľko tisíc Čechov. Pri porovnávaní krajín v oblasti zdaňovania investícií je však podľa odborníka potrebné ísť hlbšie než k samotným sadzbám. „Ľudia často sledujú len percentá, ale rozhodujú detaily - časové testy, odvody, oslobodenia či spôsob kontroly zo strany štátu,“ vysvetlil Varga.
Slovensko je napríklad atraktívnejšie v oblasti zdanenia kapitálových ziskov, teda pri investíciách do cenných papierov či ETF. Príjmy z nich sú v SR pri splnení zákonných podmienok oslobodené od dane po jednom roku držby. Český systém je prísnejší, keďže oslobodenie je viazané na trojročný časový test alebo limit príjmu z predaja do 100.000 českých korún (4099 eur) ročne. V opačnom prípade sa uplatňuje 15 % alebo 23 % sadzba dane, priblížil odborník.
Slovensko je výhodnejšie aj pri zdaňovaní dividend. Slovenské dividendy totiž podliehajú fixnej 7 % sadzbe. V ČR sa uplatňuje progresívne zdanenie 15 % alebo 23 %, pričom vyššia sadzba sa týka nadštandardných príjmov.
Významným faktorom je však podľa Vargu aj zaťaženie zdravotnými a sociálnymi odvodmi. Na Slovensku sa pri neoslobodených pasívnych príjmoch uplatňuje 16 % zdravotný odvod. V Českej republike pasívne príjmy odvodom nepodliehajú, čo môže byť pri vyšších investičných výnosoch rozhodujúca výhoda. „Tu sa láme vnímanie výhodnosti. Slovensko má priaznivejšie sadzby, ale odvody môžu výsledok zásadne zmeniť,“ zhodnotil odborník.
Presun medzi krajinami si však podľa neho vyžaduje aj dôsledné preukázanie tzv. daňovej rezidencie. Česká daňová správa je známa detailnou kontrolou centra životných záujmov, vrátane požiadaviek na bankové výpisy či dôkazy o reálnom pobyte. České úrady podľa Vargu v posledných rokoch výrazne zintenzívnili kontroly, a to najmä pri využívaní zahraničných holdingových štruktúr, skrytom zamestnávaní, odpočtoch DPH a zodpovednosti štatutárov za daňové nedoplatky. „Český model je v tomto smere vnímaný ako aktívnejší a represívnejší,“ uviedol odborník.
Rozdiel v prospech SR je aj pri nehnuteľnostiach. Pri predaji investičných nehnuteľností totiž Slovensko ponúka oslobodenie po piatich rokoch vlastníctva, ak nehnuteľnosť nebola v obchodnom majetku. V Českej republike je tento časový test až desať rokov.
Porovnanie rôznych oblastí tak podľa odborníka ukazuje, že ani jedna krajina nemá jednoznačnú dominanciu. Slovensko je výhodnejšie v oblasti kapitálových ziskov a dividend, Česko zase pri absencii odvodov z pasívnych príjmov. „Neexistuje univerzálne lepšia krajina. Záleží na type príjmov, investičnej stratégii a životnej situácii konkrétneho človeka,“ zdôraznil Varga.
(1 EUR = 24,396 CZK)
Aktuálne odhady hovoria o približne 230.000 Slovákoch pracujúcich v Česku, zatiaľ čo na Slovensku pracuje len niekoľko tisíc Čechov. Pri porovnávaní krajín v oblasti zdaňovania investícií je však podľa odborníka potrebné ísť hlbšie než k samotným sadzbám. „Ľudia často sledujú len percentá, ale rozhodujú detaily - časové testy, odvody, oslobodenia či spôsob kontroly zo strany štátu,“ vysvetlil Varga.
Slovensko je napríklad atraktívnejšie v oblasti zdanenia kapitálových ziskov, teda pri investíciách do cenných papierov či ETF. Príjmy z nich sú v SR pri splnení zákonných podmienok oslobodené od dane po jednom roku držby. Český systém je prísnejší, keďže oslobodenie je viazané na trojročný časový test alebo limit príjmu z predaja do 100.000 českých korún (4099 eur) ročne. V opačnom prípade sa uplatňuje 15 % alebo 23 % sadzba dane, priblížil odborník.
Slovensko je výhodnejšie aj pri zdaňovaní dividend. Slovenské dividendy totiž podliehajú fixnej 7 % sadzbe. V ČR sa uplatňuje progresívne zdanenie 15 % alebo 23 %, pričom vyššia sadzba sa týka nadštandardných príjmov.
Významným faktorom je však podľa Vargu aj zaťaženie zdravotnými a sociálnymi odvodmi. Na Slovensku sa pri neoslobodených pasívnych príjmoch uplatňuje 16 % zdravotný odvod. V Českej republike pasívne príjmy odvodom nepodliehajú, čo môže byť pri vyšších investičných výnosoch rozhodujúca výhoda. „Tu sa láme vnímanie výhodnosti. Slovensko má priaznivejšie sadzby, ale odvody môžu výsledok zásadne zmeniť,“ zhodnotil odborník.
Presun medzi krajinami si však podľa neho vyžaduje aj dôsledné preukázanie tzv. daňovej rezidencie. Česká daňová správa je známa detailnou kontrolou centra životných záujmov, vrátane požiadaviek na bankové výpisy či dôkazy o reálnom pobyte. České úrady podľa Vargu v posledných rokoch výrazne zintenzívnili kontroly, a to najmä pri využívaní zahraničných holdingových štruktúr, skrytom zamestnávaní, odpočtoch DPH a zodpovednosti štatutárov za daňové nedoplatky. „Český model je v tomto smere vnímaný ako aktívnejší a represívnejší,“ uviedol odborník.
Rozdiel v prospech SR je aj pri nehnuteľnostiach. Pri predaji investičných nehnuteľností totiž Slovensko ponúka oslobodenie po piatich rokoch vlastníctva, ak nehnuteľnosť nebola v obchodnom majetku. V Českej republike je tento časový test až desať rokov.
Porovnanie rôznych oblastí tak podľa odborníka ukazuje, že ani jedna krajina nemá jednoznačnú dominanciu. Slovensko je výhodnejšie v oblasti kapitálových ziskov a dividend, Česko zase pri absencii odvodov z pasívnych príjmov. „Neexistuje univerzálne lepšia krajina. Záleží na type príjmov, investičnej stratégii a životnej situácii konkrétneho človeka,“ zdôraznil Varga.
(1 EUR = 24,396 CZK)
