Odborníci: Ústavný zákon o dôchodkoch treba mať
Bratislava 22. septembra (TASR) – Ústavný zákon o dôchodkovom systéme je potrebný. Zhodli sa na tom odborníci na konferencii, ktorú v stredu zorganizovala koaličná strana SaS. Medzi dôvodmi odborníci uvádzali, že dôchodky treba ošetriť ústavným zákonom, aby boli podmienky predvídateľné, alebo aby bol zákon ťažšie meniteľný budúcimi vládnymi garnitúrami.
Odborník na dane a odvody Jozef Mihál (SaS) sa vyjadril, že ak sa teraz prijme dobrý ústavný zákon o dôchodkoch, systém sa zabetónuje a ďalšia garnitúra ho nebude môcť zmeniť, takže sa nebude dať rozbiť. Takisto si myslí, že zákon by mal byť čo najviac podrobný. "Treba tam dať všetko, čo tam dať vieme, na čom sa vedia koaliční poslanci dohodnúť," poznamenal Mihál.
Ako zhodnotil, predstavený návrh ústavného zákona od liberálov je takmer v 100-percentnej zhode s programovým vyhlásením vlády. Chýba mu v ňom rodičovský bonus, ten už však v ústave je zakotvený. Otázka teda podľa neho znie tak, ako sa s ním vyrovnať a ako spravodlivo definovať nárok na dôchodok a výšku dôchodku pre ľudí, ktorí istý čas nepracovali, pretože vychovávali deti.
Riaditeľ Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Ivan Švejna sa vyjadril, že ústavný zákon je dôležitý aj z pohľadu správcov, ktorí budú na trhu pôsobiť omnoho dlhšie než politické strany. Dôležitý je aj z hľadiska sporiteľov v 2. a 3. penzijnom pilieri, aby zabezpečil predvídateľné podmienky, ktoré by sa nemali meniť najmä k horšiemu.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth je takisto za ústavný zákon. "Dôchodkový systém je tak dlhodobou vecou, že mať zhodu na ústavnom zákone je veľmi potrebné a aj naša krátka história ukázala, ako dôležité je mať veci podchytené v ústavnom zákone," povedal na konferencii. Do návrhu by však doplnil niekoľko detailov, napríklad aspoň intervalovú definíciu toho, ako silno by sa mala zohľadňovať stredná dĺžka života pri dôchodkovom veku.
"Druhá vec je, ako sa postavíme k predčasným dôchodkom," dodal Tóth s tým, že treba povedať, že ich výška bude vypočítaná na základe aktuárnej neutrality a tieto dôchodky budú spravodlivo krátené. Taktiež je podľa neho potrebné, aby sa aj predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch naviazal na strednú dĺžku dožitia.
Takisto by v zákone mal byť podľa neho definovaný princíp zásluhovosti, ideálne by bolo, ak by medzi výškou príjmu a výškou dôchodku existoval lineárny vzťah. Podotkol tiež, že v 1. pilieri je potrebné zadefinovať existenciu automatických korekčných mechanizmov, ak by sa ohrozila dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému.
Hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Horváth povedal, že je rád, že myšlienka ústavného zákona o dôchodkoch ešte žije. "Pri dôchodkoch je dôležité vyňať niektoré otázky z každodenného politického zápasu," poznamenal Horváth.
Odborník na dane a odvody Jozef Mihál (SaS) sa vyjadril, že ak sa teraz prijme dobrý ústavný zákon o dôchodkoch, systém sa zabetónuje a ďalšia garnitúra ho nebude môcť zmeniť, takže sa nebude dať rozbiť. Takisto si myslí, že zákon by mal byť čo najviac podrobný. "Treba tam dať všetko, čo tam dať vieme, na čom sa vedia koaliční poslanci dohodnúť," poznamenal Mihál.
Ako zhodnotil, predstavený návrh ústavného zákona od liberálov je takmer v 100-percentnej zhode s programovým vyhlásením vlády. Chýba mu v ňom rodičovský bonus, ten už však v ústave je zakotvený. Otázka teda podľa neho znie tak, ako sa s ním vyrovnať a ako spravodlivo definovať nárok na dôchodok a výšku dôchodku pre ľudí, ktorí istý čas nepracovali, pretože vychovávali deti.
Riaditeľ Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Ivan Švejna sa vyjadril, že ústavný zákon je dôležitý aj z pohľadu správcov, ktorí budú na trhu pôsobiť omnoho dlhšie než politické strany. Dôležitý je aj z hľadiska sporiteľov v 2. a 3. penzijnom pilieri, aby zabezpečil predvídateľné podmienky, ktoré by sa nemali meniť najmä k horšiemu.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth je takisto za ústavný zákon. "Dôchodkový systém je tak dlhodobou vecou, že mať zhodu na ústavnom zákone je veľmi potrebné a aj naša krátka história ukázala, ako dôležité je mať veci podchytené v ústavnom zákone," povedal na konferencii. Do návrhu by však doplnil niekoľko detailov, napríklad aspoň intervalovú definíciu toho, ako silno by sa mala zohľadňovať stredná dĺžka života pri dôchodkovom veku.
"Druhá vec je, ako sa postavíme k predčasným dôchodkom," dodal Tóth s tým, že treba povedať, že ich výška bude vypočítaná na základe aktuárnej neutrality a tieto dôchodky budú spravodlivo krátené. Taktiež je podľa neho potrebné, aby sa aj predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch naviazal na strednú dĺžku dožitia.
Takisto by v zákone mal byť podľa neho definovaný princíp zásluhovosti, ideálne by bolo, ak by medzi výškou príjmu a výškou dôchodku existoval lineárny vzťah. Podotkol tiež, že v 1. pilieri je potrebné zadefinovať existenciu automatických korekčných mechanizmov, ak by sa ohrozila dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému.
Hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Horváth povedal, že je rád, že myšlienka ústavného zákona o dôchodkoch ešte žije. "Pri dôchodkoch je dôležité vyňať niektoré otázky z každodenného politického zápasu," poznamenal Horváth.
