Odborníci: Slováci si myslia, že rozumejú peniazom, realita je iná
Bratislava 1. júna (TASR) - Tri štvrtiny ľudí na Slovensku podľa prieskumu Národnej banky Slovenska (NBS) verí, že rozumie financiám. V skutočnosti sú však na tom horšie, podľa dát Európskej centrálnej banky (ECB) je finančne gramotných len 48 % dospelých Slovákov a Sloveniek. Porozumenie financiám a efektívne narábanie s nimi je dôležité podporovať už odmalička, potrebná je aj spolupráca rodičov a školy, upozornila pri príležitosti Medzinárodného dňa detí 365.bank.
Z prieskumu banky vyplýva, že štvrtina populácie SR má väčšinu svojich životných úspor uloženú na bežnom účte, kde však ich hodnota vplyvom inflácie klesá. Svoje úspory aktívne zhodnocuje investovaním len 17 % respondentov. Naopak, 14 % ľudí uviedlo, že nemá vôbec žiadne úspory.
„Finančná gramotnosť na Slovensku má stále priestor na zlepšenie. Aj pre nás v bankovom sektore je preto dôležité nielen ponúkať zrozumiteľné finančné produkty, ale aj posilňovať finančné vzdelávanie. Kľúčom k stabilite domácností nie je len výška príjmu, ale schopnosť s peniazmi dlhodobo a zodpovedne narábať. Efektívnemu narábaniu s peniazmi je dobré učiť sa už od malička,“ zdôraznila šéfka PR v 365.bank Zuzana Blažečková Janove.
Pripomenula, že iba 30 % ľudí na Slovensku si podľa prieskumu NBS myslí, že deti na základnej škole rozumejú peniazom primerane svojmu veku. Riešením môže byť budovanie zodpovedných návykov už od skorého veku. Význam finančného vzdelávania detí potvrdzujú aj zahraničné výskumy, ktoré ukázali, že finančná gramotnosť detí má presah aj na ich rodiny.
Jeden zo spôsobov, ako deti vzdelávať priamo v praxi, je pravidelné vreckové. „Pomáha im pochopiť hodnotu peňazí, učiť sa plánovať výdavky a niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Dôležité je nastaviť jasné pravidlá, najmä výšku vreckového a frekvenciu. Ak dieťa dostane peniaze vždy, keď si ich vypýta, nemusí sa naučiť hospodáriť s obmedzeným rozpočtom,“ vysvetlila Blažečková Janove.
Deti podľa nej potrebujú postupne získavať predstavu o tom, čo koľko stojí a prečo nie je možné kúpiť si všetko naraz. Pomôcť tomu môžu bežné situácie ako spoločný nákup, porovnanie cien alebo rozhovor o tom, čo je nevyhnutný výdavok a na čo je potrebné šetriť dlhšie.
„Sporenie je zrozumiteľnejšie, keď má konkrétny cieľ, či už ide o menší nákup, výlet alebo iný zážitok. Rodič môže dieťaťu pomôcť nastaviť cieľ, rozpočet a jednoduchý plán, koľko si bude pravidelne odkladať. Dieťa si tak prirodzene uvedomí, že časť peňazí môže minúť hneď, no časť sa oplatí si odložiť,“ priblížila odborníčka.
Deti by tiež mali mať možnosť rozprávať sa o peniazoch bez stresu či tabu, aby pochopili ich hodnotu a význam v každodennom živote. „Keď sa o peniazoch v rodine vôbec nekomunikuje, alebo sa o nich hovorí len v negatívnom kontexte, deti si nemajú ako vytvoriť zdravý vzťah k financiám,“ doplnila Blažečková Janove.
Z prieskumu banky vyplýva, že štvrtina populácie SR má väčšinu svojich životných úspor uloženú na bežnom účte, kde však ich hodnota vplyvom inflácie klesá. Svoje úspory aktívne zhodnocuje investovaním len 17 % respondentov. Naopak, 14 % ľudí uviedlo, že nemá vôbec žiadne úspory.
„Finančná gramotnosť na Slovensku má stále priestor na zlepšenie. Aj pre nás v bankovom sektore je preto dôležité nielen ponúkať zrozumiteľné finančné produkty, ale aj posilňovať finančné vzdelávanie. Kľúčom k stabilite domácností nie je len výška príjmu, ale schopnosť s peniazmi dlhodobo a zodpovedne narábať. Efektívnemu narábaniu s peniazmi je dobré učiť sa už od malička,“ zdôraznila šéfka PR v 365.bank Zuzana Blažečková Janove.
Pripomenula, že iba 30 % ľudí na Slovensku si podľa prieskumu NBS myslí, že deti na základnej škole rozumejú peniazom primerane svojmu veku. Riešením môže byť budovanie zodpovedných návykov už od skorého veku. Význam finančného vzdelávania detí potvrdzujú aj zahraničné výskumy, ktoré ukázali, že finančná gramotnosť detí má presah aj na ich rodiny.
Jeden zo spôsobov, ako deti vzdelávať priamo v praxi, je pravidelné vreckové. „Pomáha im pochopiť hodnotu peňazí, učiť sa plánovať výdavky a niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Dôležité je nastaviť jasné pravidlá, najmä výšku vreckového a frekvenciu. Ak dieťa dostane peniaze vždy, keď si ich vypýta, nemusí sa naučiť hospodáriť s obmedzeným rozpočtom,“ vysvetlila Blažečková Janove.
Deti podľa nej potrebujú postupne získavať predstavu o tom, čo koľko stojí a prečo nie je možné kúpiť si všetko naraz. Pomôcť tomu môžu bežné situácie ako spoločný nákup, porovnanie cien alebo rozhovor o tom, čo je nevyhnutný výdavok a na čo je potrebné šetriť dlhšie.
„Sporenie je zrozumiteľnejšie, keď má konkrétny cieľ, či už ide o menší nákup, výlet alebo iný zážitok. Rodič môže dieťaťu pomôcť nastaviť cieľ, rozpočet a jednoduchý plán, koľko si bude pravidelne odkladať. Dieťa si tak prirodzene uvedomí, že časť peňazí môže minúť hneď, no časť sa oplatí si odložiť,“ priblížila odborníčka.
Deti by tiež mali mať možnosť rozprávať sa o peniazoch bez stresu či tabu, aby pochopili ich hodnotu a význam v každodennom živote. „Keď sa o peniazoch v rodine vôbec nekomunikuje, alebo sa o nich hovorí len v negatívnom kontexte, deti si nemajú ako vytvoriť zdravý vzťah k financiám,“ doplnila Blažečková Janove.
