Nórska centrálna banka zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu
Oslo 7. mája (TASR) - Nórska centrálna banka zvýšila vo štvrtok kľúčovú úrokovú sadzbu. Je tak prvou centrálnou bankou v Európe, ktorá od vypuknutia vojny na Blízkom východe koncom februára sprísnila menovú politiku. Banka poukázala najmä na dlhodobo vysokú infláciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Norges Bank uviedla, že hlavnú úrokovú sadzbu zvýšila o 25 bázických bodov na 4,25 %. „Inflácia je príliš vysoká a už niekoľko rokov prekonáva úroveň inflačného cieľa,“ povedala po rozhodnutí banky jej guvernérka Ida Wolden Bacheová.
Jadrová inflácia, ktorá nezahrnuje nestabilné ceny, ako sú ceny potravín a energií, dosiahla v marci 3 %. To je výrazne nad dvojpercentným inflačným cieľom centrálnej banky. Norges Bank pri vývoji spotrebiteľských cien vo väčšej miere sleduje práve jadrovú infláciu. Okrem vývoja tohto ukazovateľa centrálna banka poukázala aj na vysokú neistotu, čo sa týka budúceho vývoja ekonomiky.
„Rast cien ropy a plynu v dôsledku vojny na Blízkom východe môže posunúť mieru inflácie ešte vyššie,“ oznámila nórska centrálna banka. Ceny ropy a zemného plynu vyskočili po tom, ako 28. februára USA a Izrael napadli Irán, na čo Teherán reagoval zablokovaním kľúčového Hormuzského prielivu. Touto námornou trasou sa prepravuje približne pätina celosvetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). V súčasnosti sa však zvýšila šanca na ukončenie vojny, čo viedlo k poklesu cien ropy, pričom cena Brentu klesla pod 100 USD (85,02 eura) za barel (159 litrov).
(1 EUR = 1,1762 USD)
Norges Bank uviedla, že hlavnú úrokovú sadzbu zvýšila o 25 bázických bodov na 4,25 %. „Inflácia je príliš vysoká a už niekoľko rokov prekonáva úroveň inflačného cieľa,“ povedala po rozhodnutí banky jej guvernérka Ida Wolden Bacheová.
Jadrová inflácia, ktorá nezahrnuje nestabilné ceny, ako sú ceny potravín a energií, dosiahla v marci 3 %. To je výrazne nad dvojpercentným inflačným cieľom centrálnej banky. Norges Bank pri vývoji spotrebiteľských cien vo väčšej miere sleduje práve jadrovú infláciu. Okrem vývoja tohto ukazovateľa centrálna banka poukázala aj na vysokú neistotu, čo sa týka budúceho vývoja ekonomiky.
„Rast cien ropy a plynu v dôsledku vojny na Blízkom východe môže posunúť mieru inflácie ešte vyššie,“ oznámila nórska centrálna banka. Ceny ropy a zemného plynu vyskočili po tom, ako 28. februára USA a Izrael napadli Irán, na čo Teherán reagoval zablokovaním kľúčového Hormuzského prielivu. Touto námornou trasou sa prepravuje približne pätina celosvetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). V súčasnosti sa však zvýšila šanca na ukončenie vojny, čo viedlo k poklesu cien ropy, pričom cena Brentu klesla pod 100 USD (85,02 eura) za barel (159 litrov).
(1 EUR = 1,1762 USD)
