Nízke úspory domácnosti vedú k slabej pripravenosti na zlé časy
Bratislava 4. mája (TASR) - Veľmi nízka miera úspor, ktorá následne vedie k nízkej akumulácii finančného majetku, v budúcnosti negatívne ovplyvní slovenské domácnosti. Spomedzi krajín Európskej únie patrí Slovensku v kontexte úspor jedna z posledných priečok, pričom z bežne zverejňovaných krajín bolo vlani nižšie len Grécko. Upozornila na to vo svojom aprílovom mesačníku VÚB banka.
„Úspory slovenských domácností najprv rekordne klesli v inflačnej kríze rokov 2022-23, kedy si rodiny žijúce na Slovensku znížili tvorbu úspor kvôli tomu, aby si udržali aspoň akú-takú mieru reálnej spotreby tovarov a služieb, na akú si zvykli dovtedy,“ uviedli odborníci. V závere minulého roka zas podľa nich klesla miera úspor zrejme aj dôsledkom predzásobenia sa domácností tovarmi, ktorým sa od januára tohto roka zvyšovala sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH).
Slovenské domácnosti podľa slov banky aktuálne nezažívajú nijaké extra zlé časy, ktoré by vyžadovali míňať takmer každé zarobené euro. Miestny trh práce by mal byť v súčasnosti výrazne silný a vykazovať najnižšiu mieru nezamestnanosti vo svojej novodobej histórii od roku 1993. Priemerná reálna mzda vlani taktiež narástla o 3,8 %, aj keď je pravdou, že ešte stále nedosiahla svoju maximálnu úroveň spred veľkého inflačného šoku rokov 2022-23, priznali odborníci.
Experti poukázali na to, že ak takáto nízka miera úspor pretrváva dlhšie, znamená to celkovo nižší naakumulovaný hrubý objem finančných úspor domácností. „Za štvrtý štvrťrok vlaňajška patrila Slovensku v tomto ukazovateli v Európskej únii už druhá najnižšia priečka po Rumunsku, keď priemerná suma finančných aktív na obyvateľa tvorila len 21.000 eur,“ priblížili.
Okrem toho nie sú podľa nich ideálne ani finančné nástroje, v ktorých obyvatelia krajiny svoje úspory držia. „Na jednej strane je síce pochopiteľné, že ak sú úspory nízke, nemôžu byť napríklad všetky investované v rizikových akciových fondoch - domácnosti potrebujú aj likvidnejšiu a menej kolísavú formu úložiek, no v držaní zdrojov v hotovosti či na bežnom účte v banke, kde nič nezarábajú, patríme za predvlaňajšok na piatu priečku z krajín európskej dvadsaťsedmičky. Slovenské domácnosti takto držia až takmer polovicu svojho finančného majetku. Keďže bežná inflácia sa u nás pohybuje v rozmedzí 2-3 % ročne, takto uložené úspory obyvateľom spolu s časom reálne strácajú na hodnote,“ zhodnotila VÚB banka.
„Úspory slovenských domácností najprv rekordne klesli v inflačnej kríze rokov 2022-23, kedy si rodiny žijúce na Slovensku znížili tvorbu úspor kvôli tomu, aby si udržali aspoň akú-takú mieru reálnej spotreby tovarov a služieb, na akú si zvykli dovtedy,“ uviedli odborníci. V závere minulého roka zas podľa nich klesla miera úspor zrejme aj dôsledkom predzásobenia sa domácností tovarmi, ktorým sa od januára tohto roka zvyšovala sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH).
Slovenské domácnosti podľa slov banky aktuálne nezažívajú nijaké extra zlé časy, ktoré by vyžadovali míňať takmer každé zarobené euro. Miestny trh práce by mal byť v súčasnosti výrazne silný a vykazovať najnižšiu mieru nezamestnanosti vo svojej novodobej histórii od roku 1993. Priemerná reálna mzda vlani taktiež narástla o 3,8 %, aj keď je pravdou, že ešte stále nedosiahla svoju maximálnu úroveň spred veľkého inflačného šoku rokov 2022-23, priznali odborníci.
Experti poukázali na to, že ak takáto nízka miera úspor pretrváva dlhšie, znamená to celkovo nižší naakumulovaný hrubý objem finančných úspor domácností. „Za štvrtý štvrťrok vlaňajška patrila Slovensku v tomto ukazovateli v Európskej únii už druhá najnižšia priečka po Rumunsku, keď priemerná suma finančných aktív na obyvateľa tvorila len 21.000 eur,“ priblížili.
Okrem toho nie sú podľa nich ideálne ani finančné nástroje, v ktorých obyvatelia krajiny svoje úspory držia. „Na jednej strane je síce pochopiteľné, že ak sú úspory nízke, nemôžu byť napríklad všetky investované v rizikových akciových fondoch - domácnosti potrebujú aj likvidnejšiu a menej kolísavú formu úložiek, no v držaní zdrojov v hotovosti či na bežnom účte v banke, kde nič nezarábajú, patríme za predvlaňajšok na piatu priečku z krajín európskej dvadsaťsedmičky. Slovenské domácnosti takto držia až takmer polovicu svojho finančného majetku. Keďže bežná inflácia sa u nás pohybuje v rozmedzí 2-3 % ročne, takto uložené úspory obyvateľom spolu s časom reálne strácajú na hodnote,“ zhodnotila VÚB banka.
