NBS zhoršila výhľad slovenskej ekonomiky,tento rok má byť rast pod 2 %
Bratislava 25. marca (TASR) - Národná banka Slovenska (NBS) opätovne zhoršila prognózu vývoja slovenskej ekonomiky. V tomto roku by mala rásť o 1,9 % namiesto 2,3 %, ako očakávala banka ešte v decembri. Mierne vyššia by mala byť aj inflácia, a to 4,3 % namiesto 4,1 %. Dôvodom je najmä rastúca neistota vo svetovej aj domácej ekonomike. Vyplýva to z aktuálnej jarnej predikcie, o ktorej v utorok informovali predstavitelia NBS.
Pretrvávajúca neistota už podľa guvernéra centrálnej banky Petra Kažimíra tlmí európsku aj slovenskú ekonomiku. "Riziko obchodných vojen, pretrvávajúca nepredvídateľnosť pri cenách energií, naše neutíchajúce problémy s konkurencieschopnosťou, ale aj geopolitické hrozby. To všetko zvyšuje neistotu správania vlád, firiem a domácností," priblížil.
Príčiny o niečo slabšieho rastu slovenskej ekonomiky v nasledujúcich troch rokoch, kedy by mala rásť okolo 2 %, je teda potrebné podľa guvernéra hľadať doma aj v zahraničí. "Európski výrobcovia, vrátane slovenských, strácajú evidentne na svetových trhoch rokmi vybudované pozície, a to napriek tomu, že rast svetovej ekonomiky je zatiaľ pomerne odolný. Pre nás to samozrejme znamená slabší výkon priemyslu a pomalší rast vývozu," vysvetlil a zdôraznil naliehavú potrebu obnoviť konkurencieschopnosť európskej aj slovenskej ekonomiky investíciami do inovácií, modernizácie či vzdelávania.
Centrálna banka očakáva mierne rýchlejší rast cien v tomto aj budúcom roku. Za zmenou je podľa Kažimíra viacero faktorov. "Je tu ten evergreen, ktorý sa týka cien energií a v neposlednom rade aj poľnohospodárskych plodín a potravín ako takých. Zároveň platí, a to je záležitosť, ktorá sa týka Slovenska, že zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) sa v našom sektore služieb neprejavilo takmer vôbec. Aj preto zostáva inflácia v tomto sektore naďalej prekvapivo veľmi vysoká," zhodnotil.
Náročnú situáciu ekonomiky podľa guvernéra sťažujú aj vplyvy nevyhnutnej konsolidácie verejných financií, ktorá musí pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Cenou za jej akúkoľvek podobu bude preto ďalší "atak" na ekonomický rast. "Finančné trhy uverili sľubu našej vlády o tom, že bude pokračovať v konsolidácii. Na druhej strane tento záväzok spôsobuje v náladách a ochote investovať v oblasti korporátu istý bolehlav, pretože každého zaujíma, akú podobu budú mať ďalšie balíky uťahovania opaskov. Vláda môže prispieť k lepšej predvídateľnosti ekonomického vývoja, a to pomocou jasného a kredibilného viacročného plánu konsolidácie, ako aj plánu v oblasti cien energií pre domácnosti," zdôraznil Kažimír.
Osobitnú pozornosť si podľa neho zaslúži hrozba obchodných vojen, zavádzanie recipročných ciel a krokov zhoršujúcich obchodné vzťahy vo svetovej ekonomike. V prípade najhoršieho scenára by to podľa výpočtov NBS mohlo znamenať na Slovensku stratu 20.000 pracovných miest. Na druhej strane, pozitívne môže pôsobiť očakávaný investičný stimul v Nemecku, vyššie výdavky na obranu, ako aj posilnenie vnútorného trhu Európskej únie (EÚ).
Pozitívnou správou je podľa guvernéra aj očakávanie NBS, že napriek všetkému reálne príjmy slovenských domácností budú v tomto aj nasledujúcich dvoch rokoch rásť. Takisto o niečo nižšia má byť miera nezamestnanosti, s výhradou možného zhoršenia situácie pod vplyvom globálnych obchodných vojen.
Pretrvávajúca neistota už podľa guvernéra centrálnej banky Petra Kažimíra tlmí európsku aj slovenskú ekonomiku. "Riziko obchodných vojen, pretrvávajúca nepredvídateľnosť pri cenách energií, naše neutíchajúce problémy s konkurencieschopnosťou, ale aj geopolitické hrozby. To všetko zvyšuje neistotu správania vlád, firiem a domácností," priblížil.
Príčiny o niečo slabšieho rastu slovenskej ekonomiky v nasledujúcich troch rokoch, kedy by mala rásť okolo 2 %, je teda potrebné podľa guvernéra hľadať doma aj v zahraničí. "Európski výrobcovia, vrátane slovenských, strácajú evidentne na svetových trhoch rokmi vybudované pozície, a to napriek tomu, že rast svetovej ekonomiky je zatiaľ pomerne odolný. Pre nás to samozrejme znamená slabší výkon priemyslu a pomalší rast vývozu," vysvetlil a zdôraznil naliehavú potrebu obnoviť konkurencieschopnosť európskej aj slovenskej ekonomiky investíciami do inovácií, modernizácie či vzdelávania.
Centrálna banka očakáva mierne rýchlejší rast cien v tomto aj budúcom roku. Za zmenou je podľa Kažimíra viacero faktorov. "Je tu ten evergreen, ktorý sa týka cien energií a v neposlednom rade aj poľnohospodárskych plodín a potravín ako takých. Zároveň platí, a to je záležitosť, ktorá sa týka Slovenska, že zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) sa v našom sektore služieb neprejavilo takmer vôbec. Aj preto zostáva inflácia v tomto sektore naďalej prekvapivo veľmi vysoká," zhodnotil.
Náročnú situáciu ekonomiky podľa guvernéra sťažujú aj vplyvy nevyhnutnej konsolidácie verejných financií, ktorá musí pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Cenou za jej akúkoľvek podobu bude preto ďalší "atak" na ekonomický rast. "Finančné trhy uverili sľubu našej vlády o tom, že bude pokračovať v konsolidácii. Na druhej strane tento záväzok spôsobuje v náladách a ochote investovať v oblasti korporátu istý bolehlav, pretože každého zaujíma, akú podobu budú mať ďalšie balíky uťahovania opaskov. Vláda môže prispieť k lepšej predvídateľnosti ekonomického vývoja, a to pomocou jasného a kredibilného viacročného plánu konsolidácie, ako aj plánu v oblasti cien energií pre domácnosti," zdôraznil Kažimír.
Osobitnú pozornosť si podľa neho zaslúži hrozba obchodných vojen, zavádzanie recipročných ciel a krokov zhoršujúcich obchodné vzťahy vo svetovej ekonomike. V prípade najhoršieho scenára by to podľa výpočtov NBS mohlo znamenať na Slovensku stratu 20.000 pracovných miest. Na druhej strane, pozitívne môže pôsobiť očakávaný investičný stimul v Nemecku, vyššie výdavky na obranu, ako aj posilnenie vnútorného trhu Európskej únie (EÚ).
Pozitívnou správou je podľa guvernéra aj očakávanie NBS, že napriek všetkému reálne príjmy slovenských domácností budú v tomto aj nasledujúcich dvoch rokoch rásť. Takisto o niečo nižšia má byť miera nezamestnanosti, s výhradou možného zhoršenia situácie pod vplyvom globálnych obchodných vojen.
