NBS: Umelú inteligenciu využíva 42 % finančných inštitúcií v SR
Bratislava 13. júna (TASR) - Na slovenskom finančnom trhu využíva umelú inteligenciu (AI) 41,8 % subjektov. Výraznú prevahu má v tejto oblasti sektor bankovníctva a platobných služieb (65,4 %), ako aj poisťovníctva a dôchodkov (51,7 %). Najčastejšie aplikácie zahŕňajú analýzu a rozpoznávanie dokumentov, široko využívané sú tiež chatboty, voiceboty a nástroje na optimalizáciu procesov. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu o využívaní finančných inovácií, ktorý v piatok prezentovali predstavitelia Národnej banky Slovenska (NBS).
Centrálna banka uskutočnila najnovšie kolo pravidelného prieskumu o inováciách v dohliadaných subjektoch v novembri minulého roka. Zapojilo sa 110 respondentov zo štyroch finančných sektorov - bankovníctva a platobných služieb (26), poisťovníctva a dôchodkov (29), kapitálového trhu (33) a finančného sprostredkovania (22). Prieskum nadväzuje na predchádzajúce štúdie v rokoch 2020 a 2022.
„Prekvapivo vysoký podiel, až 91,3 % subjektov využívajúcich AI, implementoval generatívnu umelú inteligenciu. Väčšina inštitúcií nástroje sprístupňuje len vybraným zamestnancom a kombinuje interné riešenia s externými dodávateľmi,“ priblížila centrálna banka. Medzi hlavné obavy respondentov v tejto oblasti patrí bezpečnosť a ochrana dát. Naopak, otázky nedostatku talentu či vysvetliteľnosti AI modelov pre dohľad vyvolávajú iba malé znepokojenie.
Prieskum NBS odhalil dva dominantné inovačné modely na slovenskom finančnom trhu. Prevažne veľké inštitúcie (46,3 % respondentov) kombinujú medzinárodnú skupinovú a lokálnu stratégiu, zatiaľ čo 27,3 % opýtaných, ku ktorým patria typicky menšie subjekty kapitálového trhu a sprostredkovania, inovuje výhradne lokálne prostredníctvom partnerstiev s tretími stranami alebo vlastnými riešeniami.
„Primárnou motiváciou pre inovácie zostáva orientácia na klienta a adaptácia na trhové trendy, pričom zvyšovanie ziskovosti predstavuje sekundárny faktor,“ zhodnotila centrálna banka.
Pozíciu technologického lídra na slovenskom finančnom trhu si upevňujú cloudové riešenia. Ich adopcia vzrástla na 79,1 % oproti 72 % v predchádzajúcom prieskume, pričom sektor finančného sprostredkovania vedie s 90 % implementáciou. Na opačnom konci rebríčka zaostáva internet vecí (IoT) s využitím len u 7,3 % finančných inštitúcií.
„Medzi týmito extrémami sa profiluje duálne technologické jadro inovácií: Big Data s dominantným uplatnením v bankovom sektore (predikcie, hodnotenie úverového rizika, dynamická cenotvorba) a robotická automatizácia procesov, ktorá nachádza najsilnejšie uplatnenie v poisťovníctve (62,1 %) ako nástroj optimalizácie back-office funkcií,“ priblížila NBS.
Éra osobných návštev „kamenných“ pobočiek podľa centrálnej banky postupne ustupuje digitálnemu veku. Na slovenskom finančnom trhu sa stal štandardom tzv. online onboarding, s využívaním na úrovni 62 % v sektore bankovníctva a platobných služieb, rovnako 62 % v sektore poisťovníctva a dôchodkov a na úrovni 55 % v sektore kapitálového trhu.
Prieskum poukázal aj na to, že napriek popularite mobilných aplikácií len 11 % respondentov uvádza, že ich za posledný rok využilo viac ako 80 % ich nových klientov. Navyše, ich funkcionalita je často obmedzená. „Bezpečnostné dôvody, skúsenosti z pandémie a rastúce kybernetické hrozby viedli k limitovaniu dostupného portfólia produktov, vylúčeniu služieb pre SME segment a obmedzeniu možností elektronického podpisovania zmlúv,“ vysvetlila NBS.
Slovenský finančný sektor podľa nej tiež vykazuje pozoruhodnú zdržanlivosť voči technológiám distribuovaných záznamov (DLT), smart kontraktom a kryptoaktívam. Tieto technológie nemá implementované žiadny z respondentov aktuálneho prieskumu.
Nová regulácia (nariadenie MiCA) však podľa NBS vytvára na Slovensku predpoklady pre vznik regulovaného trhu s kryptoaktívami. Tri etablované finančné inštitúcie deklarovali zámer rozšíriť v nasledujúcich rokoch svoje portfólio o služby súvisiace s kryptoaktívami. Centrálna banka však očakáva, že ťažisko rozvoja tohto segmentu bude spočívať predovšetkým na špecializovaných fintechových spoločnostiach, ktoré budú postupne žiadať o licencie podľa nového nariadenia a ktoré zatiaľ neboli predmetom prieskumu.
Centrálna banka uskutočnila najnovšie kolo pravidelného prieskumu o inováciách v dohliadaných subjektoch v novembri minulého roka. Zapojilo sa 110 respondentov zo štyroch finančných sektorov - bankovníctva a platobných služieb (26), poisťovníctva a dôchodkov (29), kapitálového trhu (33) a finančného sprostredkovania (22). Prieskum nadväzuje na predchádzajúce štúdie v rokoch 2020 a 2022.
„Prekvapivo vysoký podiel, až 91,3 % subjektov využívajúcich AI, implementoval generatívnu umelú inteligenciu. Väčšina inštitúcií nástroje sprístupňuje len vybraným zamestnancom a kombinuje interné riešenia s externými dodávateľmi,“ priblížila centrálna banka. Medzi hlavné obavy respondentov v tejto oblasti patrí bezpečnosť a ochrana dát. Naopak, otázky nedostatku talentu či vysvetliteľnosti AI modelov pre dohľad vyvolávajú iba malé znepokojenie.
Prieskum NBS odhalil dva dominantné inovačné modely na slovenskom finančnom trhu. Prevažne veľké inštitúcie (46,3 % respondentov) kombinujú medzinárodnú skupinovú a lokálnu stratégiu, zatiaľ čo 27,3 % opýtaných, ku ktorým patria typicky menšie subjekty kapitálového trhu a sprostredkovania, inovuje výhradne lokálne prostredníctvom partnerstiev s tretími stranami alebo vlastnými riešeniami.
„Primárnou motiváciou pre inovácie zostáva orientácia na klienta a adaptácia na trhové trendy, pričom zvyšovanie ziskovosti predstavuje sekundárny faktor,“ zhodnotila centrálna banka.
Pozíciu technologického lídra na slovenskom finančnom trhu si upevňujú cloudové riešenia. Ich adopcia vzrástla na 79,1 % oproti 72 % v predchádzajúcom prieskume, pričom sektor finančného sprostredkovania vedie s 90 % implementáciou. Na opačnom konci rebríčka zaostáva internet vecí (IoT) s využitím len u 7,3 % finančných inštitúcií.
„Medzi týmito extrémami sa profiluje duálne technologické jadro inovácií: Big Data s dominantným uplatnením v bankovom sektore (predikcie, hodnotenie úverového rizika, dynamická cenotvorba) a robotická automatizácia procesov, ktorá nachádza najsilnejšie uplatnenie v poisťovníctve (62,1 %) ako nástroj optimalizácie back-office funkcií,“ priblížila NBS.
Éra osobných návštev „kamenných“ pobočiek podľa centrálnej banky postupne ustupuje digitálnemu veku. Na slovenskom finančnom trhu sa stal štandardom tzv. online onboarding, s využívaním na úrovni 62 % v sektore bankovníctva a platobných služieb, rovnako 62 % v sektore poisťovníctva a dôchodkov a na úrovni 55 % v sektore kapitálového trhu.
Prieskum poukázal aj na to, že napriek popularite mobilných aplikácií len 11 % respondentov uvádza, že ich za posledný rok využilo viac ako 80 % ich nových klientov. Navyše, ich funkcionalita je často obmedzená. „Bezpečnostné dôvody, skúsenosti z pandémie a rastúce kybernetické hrozby viedli k limitovaniu dostupného portfólia produktov, vylúčeniu služieb pre SME segment a obmedzeniu možností elektronického podpisovania zmlúv,“ vysvetlila NBS.
Slovenský finančný sektor podľa nej tiež vykazuje pozoruhodnú zdržanlivosť voči technológiám distribuovaných záznamov (DLT), smart kontraktom a kryptoaktívam. Tieto technológie nemá implementované žiadny z respondentov aktuálneho prieskumu.
Nová regulácia (nariadenie MiCA) však podľa NBS vytvára na Slovensku predpoklady pre vznik regulovaného trhu s kryptoaktívami. Tri etablované finančné inštitúcie deklarovali zámer rozšíriť v nasledujúcich rokoch svoje portfólio o služby súvisiace s kryptoaktívami. Centrálna banka však očakáva, že ťažisko rozvoja tohto segmentu bude spočívať predovšetkým na špecializovaných fintechových spoločnostiach, ktoré budú postupne žiadať o licencie podľa nového nariadenia a ktoré zatiaľ neboli predmetom prieskumu.
