NBS: Stagnácia Slovenska v približovaní sa k ekonomikám EÚ pokračuje
Bratislava 12. júla (TASR) - Slovenská ekonomika sa svojou výkonnosťou v poslednom čase nepribližuje k priemeru EÚ a tento rozdiel sa počas pandémie a v súvislosti s vojnou na Ukrajine dokonca mierne zvýšil. Obnovenie ekonomického dobiehania krajín EÚ si vyžaduje prechod na nový ekonomický model založený na inováciách, uviedla Národná banka Slovenska (NBS) v najnovšom vydaní publikácie Štrukturálne výzvy 2023.
"Rýchlosť dobiehania slovenskej ekonomiky kulminovala pred finančnou krízou, pričom táto dynamika bola po pobaltských štátoch najvyššia spomedzi krajín A8 (skupina ôsmich stredoeurópskych a východoeurópskych krajín, ktoré pristúpili do EÚ v roku 2004). Vo všetkých krajinách A8 došlo po finančnej kríze k spomaleniu procesu dobiehania, ale v prípade Slovenska možno pozorovať postupný dlhodobý trend spomaľovania konvergencie," uviedla NBS. V posledných rokoch pritom podľa NBS došlo k praktickému zastaveniu dobiehania a rast Slovenska a Česka bol v tomto období najnižší spomedzi krajín A8.
Pohľad na zásadné výzvy, ktorým čelí naša krajina, sa oproti minulým rokom podľa NBS nemení a oproti minuloročnej správe došlo celkovo len k miernym posunom hodnotenia. Zaostávanie Slovenska v produktivite práce sa mierne prehĺbilo. "Výsledkové ukazovatele sociálnej inklúzie sú naďalej priaznivé, ale dosah relatívne vysokej inflácie viedol k vyššiemu nárastu rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj materiálnej deprivácie v porovnaní s priemerom krajín EÚ," priblížila NBS. Naopak, mierne pozitívne sa vyvíjala situácia na trhu práce.
Národná banka vydala pre vládu aj niekoľko odporúčaní. Sociálna politika štátu by sa podľa NBS mala zamerať na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a vláda by sa mala vyhýbať plošným fiškálnym opatreniam. Pomôcť môže posilňovanie princípov hodnoty za peniaze a pokračovanie implementácie výdavkových limitov v rozpočtovom procese. Nevyhnutné je ďalšie zlepšovanie výberu daní, vhodná je zmena daňového mixu zo zdaňovania príjmov v prospech environmentálnych daní a daní z nehnuteľností.
Okrem prechodu na ekonomiku založenú na inováciách by mali k naštartovaniu ekonomiky prispieť aj snahy o zlepšovanie podnikateľského prostredia, znižovanie administratívnej záťaže podnikania, digitalizáciu verejnej správy a reformu justície. K tomu je nevyhnutné pokračovať v reformách v oblasti vzdelávacieho systému, financovania a organizácie výskumu, ako aj zvýšenia výdavkov na výskum a vývoj.
Výzvu a zároveň príležitosť pre Slovensko predstavuje efektívnejšie čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov 2014 - 2020 a z plánu obnovy. Čerpanie fondov EÚ je na Slovensku dlhodobým problémom v dôsledku neefektívneho manažmentu a nízkej absorpcie. Navyše paralelne dochádza k spusteniu nového programového obdobia 2021 - 2027.
"Rýchlosť dobiehania slovenskej ekonomiky kulminovala pred finančnou krízou, pričom táto dynamika bola po pobaltských štátoch najvyššia spomedzi krajín A8 (skupina ôsmich stredoeurópskych a východoeurópskych krajín, ktoré pristúpili do EÚ v roku 2004). Vo všetkých krajinách A8 došlo po finančnej kríze k spomaleniu procesu dobiehania, ale v prípade Slovenska možno pozorovať postupný dlhodobý trend spomaľovania konvergencie," uviedla NBS. V posledných rokoch pritom podľa NBS došlo k praktickému zastaveniu dobiehania a rast Slovenska a Česka bol v tomto období najnižší spomedzi krajín A8.
Pohľad na zásadné výzvy, ktorým čelí naša krajina, sa oproti minulým rokom podľa NBS nemení a oproti minuloročnej správe došlo celkovo len k miernym posunom hodnotenia. Zaostávanie Slovenska v produktivite práce sa mierne prehĺbilo. "Výsledkové ukazovatele sociálnej inklúzie sú naďalej priaznivé, ale dosah relatívne vysokej inflácie viedol k vyššiemu nárastu rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj materiálnej deprivácie v porovnaní s priemerom krajín EÚ," priblížila NBS. Naopak, mierne pozitívne sa vyvíjala situácia na trhu práce.
Národná banka vydala pre vládu aj niekoľko odporúčaní. Sociálna politika štátu by sa podľa NBS mala zamerať na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a vláda by sa mala vyhýbať plošným fiškálnym opatreniam. Pomôcť môže posilňovanie princípov hodnoty za peniaze a pokračovanie implementácie výdavkových limitov v rozpočtovom procese. Nevyhnutné je ďalšie zlepšovanie výberu daní, vhodná je zmena daňového mixu zo zdaňovania príjmov v prospech environmentálnych daní a daní z nehnuteľností.
Okrem prechodu na ekonomiku založenú na inováciách by mali k naštartovaniu ekonomiky prispieť aj snahy o zlepšovanie podnikateľského prostredia, znižovanie administratívnej záťaže podnikania, digitalizáciu verejnej správy a reformu justície. K tomu je nevyhnutné pokračovať v reformách v oblasti vzdelávacieho systému, financovania a organizácie výskumu, ako aj zvýšenia výdavkov na výskum a vývoj.
Výzvu a zároveň príležitosť pre Slovensko predstavuje efektívnejšie čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov 2014 - 2020 a z plánu obnovy. Čerpanie fondov EÚ je na Slovensku dlhodobým problémom v dôsledku neefektívneho manažmentu a nízkej absorpcie. Navyše paralelne dochádza k spusteniu nového programového obdobia 2021 - 2027.
