Bratislava 2. novembra (TASR) - Slovenskú ekonomiku bude čoraz viac ovplyvňovať technologický pokrok, starnutie populácie, napätie vo svete aj prechod na zelenšie hospodárstvo. Model rastu, ktorý SR v minulosti pomáhal dobiehať vyspelejšie krajiny Európskej únie (EÚ), v budúcnosti už nebude stačiť. Kľúčom k úspechu sú ľudia, ich vzdelanie, zdravie, zručnosti a schopnosť využívať nové technológie. Vyplýva to z aktuálneho vydania každoročnej publikácie Štrukturálne výzvy 2026, ktorú v pondelok prezentovali predstavitelia Národnej banky Slovenska (NBS).

Hlavný ekonóm centrálnej banky Michal Horváth pripomenul, že Slovensko prestalo dobiehať životnú úroveň vyspelejších krajín. V roku 2025 bol hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa približne na úrovni troch štvrtín priemeru EÚ. Najväčšiu časť tohto rozdielu predstavuje nižšia produktivita práce, druhým hlavným faktorom je slabšia zamestnanosť osôb v produktívnom veku. Krajina sa navyše nachádza v období, keď populácia, a teda aj pracovná sila bude výrazne starnúť a talentovaní mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska. Jeden zo šiestich vysokoškolských študentov študuje v zahraničí, čo je jeden z najvyšších podielov v EÚ.

Štúdia NBS preto hľadá odpovede na to, akým spôsobom čeliť tejto situácii. „Spôsob je ten, že sa sústredíme na ľudí, na ich zručnosti, na rozvíjanie domáceho talentu, na lákanie zahraničného talentu. Lebo aj technologické zmeny, ktoré prebiehajú, nám pomôžu iba vtedy, ak budeme mať v ekonomike ľudí na správnom mieste so správnymi zručnosťami,“ zdôraznil Horváth.

Veľké úsilie by sa malo podľa neho sústrediť na riešenie tejto otázky obzvlášť v podmienkach starnúcej populácie. „V našej správe poukazujeme na to, že viaceré aspekty tohto starnutia, ktoré pozorujeme už v iných krajinách, nenapomáhajú tomu, že by ekonomiky rýchlejšie rástli. Takže sústredené úsilie, investovanie do ľudí, do ich zručností, bude nevyhnutné na to, aby sa obnovilo naše dobiehanie vyspelejších krajín,“ podčiarkol ekonóm.

Z výpočtov NBS vyplýva, že produktivita firiem na Slovensku dosahuje vrchol pri priemernom veku pracovnej sily 42 rokov. Centrálna banka však zároveň zdôraznila, že produktivitu neurčuje samotný vek, ale schopnosť prispôsobiť sa.

V posledných rokoch je podľa Horvátha vidieť výrazný príchod zahraničnej pracovnej sily na Slovensko, ktorá je vekovo mladšia ako domáce obyvateľstvo, čo je dobré. Zároveň je však tento proces pomerne živelný. Zahraniční pracovníci totiž smerujú do tých sektorov, kde je o nich záujem a vedia ich zaplatiť a nie nevyhnutne tam, kde je to pre ekonomiku kľúčové. Slovensku tak podľa ekonóma chýba strategický prístup v tejto oblasti.

„Čo je možno ešte dôležitejšie, nezamerať sa iba na to, čo už máme, na tie naše existujúce odvetvia, ale to, čo by sme mohli mať ako krajina. A tam sú obrovské medzery. Veľa investícií k nám neprichádza preto, lebo na Slovensku chýba pracovná sila s tými kvalitnými zručnosťami, ktoré tie moderné investície potrebujú,“ doplnil Horváth.