NBS: Hypotéky poskytnuté podnikateľom sú rizikovejšie
Bratislava 14. júna (TASR) - Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a podnikatelia sú významnou skupinou dlžníkov s rastúcim podielom na hypotékach. Za uplynulých päť rokov sa ich podiel zvýšil zo 14 % na 20 %, pričom rástol rýchlejšie ako ich zastúpenie v ekonomike. Na hypotékach poskytnutých v roku 2025 dosiahol ich podiel až 28 %. Z pohľadu schopnosti splácať sa navyše táto skupina javí rizikovejšia ako zamestnanci. V aktuálnej Správe o finančnej stabilite to konštatovala Národná banka Slovenska (NBS).
„Podiel zlyhaných hypoték je v porovnaní s úvermi poskytnutými zamestnancom takmer trojnásobný a na rozdiel od nich vykazuje v uplynulých troch rokoch rastúci trend. Nie je to pritom len dôsledkom odlišných charakteristík dlžníkov a úverov, akým je napríklad podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ktorý je v skupine SZČO a podnikateľov mierne nižší ako pri zamestnancoch. SZČO a podnikatelia majú častejšie ťažkosti so splácaním aj po zohľadnení týchto rozdielov,“ priblížila centrálna banka.
Živnostníci sú podľa NBS rizikovejší najmä preto, že ich príjmy bývajú menej stabilné a ťažšie overiteľné. Na rozdiel od zamestnancov sa ich príjem môže výraznejšie meniť v čase podľa zákaziek, sezónnosti či vývoja v odvetví. Výraznejšie fluktuácie príjmu SZČO a podnikateľov potvrdzujú aj údaje z predchádzajúcich rokov.
„V roku 2024 poklesol príjem medziročne 38 % SZČO a podnikateľov, v polovici prípadov išlo o pokles o viac ako 20 %. Ak porovnáme príjem zadlžených SZČO a podnikateľov v roku 2025 a v čase poskytnutia hypotéky, až 85 % zaznamenalo pokles,“ vyčíslila centrálna banka. Zároveň sa pri posudzovaní ich bonity často nevychádza z priamo pozorovateľnej čistej mzdy, ale len z určitého percenta tržieb alebo obratu. Takýto prístup je nevyhnutne len približným odhadom a banka tak pri tejto skupine pracuje s väčšou neistotou.
Podnikatelia si navyše v priemere kupujú drahšie nehnuteľnosti, preto si berú aj vyššie hypotéky. Nehnuteľnosti kupované SZČO a podnikateľmi sú podľa NBS približne o 3 % až 11 % drahšie ako tie kupované ostatnými dlžníkmi. Zároveň využívajú vyššie zadlženie v pomere k hodnote nehnuteľnosti (LTV). Priemerná výška hypoték poskytovaných tejto skupine je tak až o pätinu vyššia.
Centrálna banka upozornila aj na to, že vyššia rizikovosť nie je kompenzovaná výrazne vyššou úrokovou sadzbou. „Ak zohľadníme rozdielne charakteristiky úverov, úroková miera je pri SZČO a podnikateľoch vyššia len o 0,06 percentuálneho bodu (p. b.). Ide o veľmi malý rozdiel v porovnaní s tým, že odhadovaná pravdepodobnosť zlyhania je približne trojnásobná,“ konštatovala NBS.
Z pohľadu finančnej stability tak ide podľa nej o skupinu dlžníkov, pri ktorej treba pozorne sledovať kvalitu vykazovaného príjmu a odolnosť voči šoku. Dôvodom je rastúce zastúpenie na hypotékach, častejší výskyt ťažkostí so splácaním úveru a menší vankúš proti poklesu cien nehnuteľností.
„Prezentované výsledky nehovoria, že každý SZČO alebo podnikateľ je rizikový klient. Hovoria však, že ako skupina sa títo dlžníci správajú inak než zamestnanci a že ich úvery nesú vyššie riziko. Osobitnú pozornosť si preto zasluhuje spôsob overovania príjmu, stabilita príjmov v čase a citlivosť tejto skupiny na prípadné zhoršenie hospodárskeho vývoja,“ dodala NBS.
„Podiel zlyhaných hypoték je v porovnaní s úvermi poskytnutými zamestnancom takmer trojnásobný a na rozdiel od nich vykazuje v uplynulých troch rokoch rastúci trend. Nie je to pritom len dôsledkom odlišných charakteristík dlžníkov a úverov, akým je napríklad podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ktorý je v skupine SZČO a podnikateľov mierne nižší ako pri zamestnancoch. SZČO a podnikatelia majú častejšie ťažkosti so splácaním aj po zohľadnení týchto rozdielov,“ priblížila centrálna banka.
Živnostníci sú podľa NBS rizikovejší najmä preto, že ich príjmy bývajú menej stabilné a ťažšie overiteľné. Na rozdiel od zamestnancov sa ich príjem môže výraznejšie meniť v čase podľa zákaziek, sezónnosti či vývoja v odvetví. Výraznejšie fluktuácie príjmu SZČO a podnikateľov potvrdzujú aj údaje z predchádzajúcich rokov.
„V roku 2024 poklesol príjem medziročne 38 % SZČO a podnikateľov, v polovici prípadov išlo o pokles o viac ako 20 %. Ak porovnáme príjem zadlžených SZČO a podnikateľov v roku 2025 a v čase poskytnutia hypotéky, až 85 % zaznamenalo pokles,“ vyčíslila centrálna banka. Zároveň sa pri posudzovaní ich bonity často nevychádza z priamo pozorovateľnej čistej mzdy, ale len z určitého percenta tržieb alebo obratu. Takýto prístup je nevyhnutne len približným odhadom a banka tak pri tejto skupine pracuje s väčšou neistotou.
Podnikatelia si navyše v priemere kupujú drahšie nehnuteľnosti, preto si berú aj vyššie hypotéky. Nehnuteľnosti kupované SZČO a podnikateľmi sú podľa NBS približne o 3 % až 11 % drahšie ako tie kupované ostatnými dlžníkmi. Zároveň využívajú vyššie zadlženie v pomere k hodnote nehnuteľnosti (LTV). Priemerná výška hypoték poskytovaných tejto skupine je tak až o pätinu vyššia.
Centrálna banka upozornila aj na to, že vyššia rizikovosť nie je kompenzovaná výrazne vyššou úrokovou sadzbou. „Ak zohľadníme rozdielne charakteristiky úverov, úroková miera je pri SZČO a podnikateľoch vyššia len o 0,06 percentuálneho bodu (p. b.). Ide o veľmi malý rozdiel v porovnaní s tým, že odhadovaná pravdepodobnosť zlyhania je približne trojnásobná,“ konštatovala NBS.
Z pohľadu finančnej stability tak ide podľa nej o skupinu dlžníkov, pri ktorej treba pozorne sledovať kvalitu vykazovaného príjmu a odolnosť voči šoku. Dôvodom je rastúce zastúpenie na hypotékach, častejší výskyt ťažkostí so splácaním úveru a menší vankúš proti poklesu cien nehnuteľností.
„Prezentované výsledky nehovoria, že každý SZČO alebo podnikateľ je rizikový klient. Hovoria však, že ako skupina sa títo dlžníci správajú inak než zamestnanci a že ich úvery nesú vyššie riziko. Osobitnú pozornosť si preto zasluhuje spôsob overovania príjmu, stabilita príjmov v čase a citlivosť tejto skupiny na prípadné zhoršenie hospodárskeho vývoja,“ dodala NBS.
