Národná banka Slovenska: Finančná stabilita v SR sa vyvíja priaznivo
Bratislava 12. júna (TASR) - Situácia v oblasti finančnej stability na Slovensku sa v uplynulom období vyvíjala priaznivo, predvídať jej ďalší vývoj je však náročné. V zozname hlavných rizík dominuje napätie v medzinárodných obchodných vzťahoch, udržateľnosť verejného dlhu a geopolitické riziká. Konštatuje to Národná banka Slovenska (NBS) v Správe o finančnej stabilite k máju 2025, ktorú vláda vo štvrtok vzala na vedomie.
„Do popredia sa dostala najmä eskalácia napätia v medzinárodných obchodných vzťahoch. Ohlásené zvyšovanie ciel bolo natoľko razantné, že ho možno prirovnať k zemetraseniu v globálnom obchode. Týmto vývojom bude zasiahnuté aj Slovensko, keďže je exportne orientovanou ekonomikou, v ktorej zároveň majú kľúčovú úlohu práve odvetvia dotknuté clami,“ priblížila centrálna banka.
Neistota podľa nej zasiahla aj finančné trhy, ktoré sa výrazne rozkolísali, v niektorých segmentoch dokonca viac ako počas pandémie. Napriek tomu však zostali funkčné a nezaznamenali výraznejšie problémy s likviditou, pripomenula NBS.
Upozornila aj na to, že kombinácia slabého rastu a zvýšenia nákladov na obranu a infraštruktúru zvyšuje tlak na udržateľnosť verejných financií. „Zvýšené riziko udržateľnosti platí všeobecne, no špeciálne pre krajiny ako Slovensko, keďže náš deficit zostáva jeden z najvyšších v EÚ. Pre finančnú stabilitu je preto dlhodobo dôležité, aby sa naplnilo deklarované úsilie pokračovať v konsolidácii verejných financií,“ zdôraznila NBS.
„Zatiaľ sa nezdá, že by tieto riziká bezprostredne zasiahli finančnú stabilitu na Slovensku. Hlavný problém spočíva skôr v zvýšenej neistote, v náročnosti predvídať ďalší vývoj a celkovom ekonomickom útlme,“ zhodnotila centrálna banka.
Pre Slovensko bude podľa nej kľúčové najmä to, ako sa s aktuálnymi výzvami vysporiada Nemecko, ktoré je hlavným motorom európskej ekonomiky a najdôležitejším obchodným partnerom SR. Naďalej Slovensku pomáha trh práce, kde zatiaľ nenastali žiadne problémy.
Klesajúce úrokové sadzby podľa správy postupne priniesli oživenie do všetkých segmentov úverového trhu. Najvýraznejšie zotavenie vidieť na trhu nehnuteľností, kde sa medziročný rast cien dostal na dvojcifernú úroveň (12 %). Oživenie pokračuje aj pri hypotékach, ktorých portfólio v marci medziročne vzrástlo o 4,3 %. Najslabšie je oživenie pri úverovaní podnikov, zastavil sa však jeho predchádzajúci pokles.
„Podiely nesplácaných úverov zostávajú nízke, a to naprieč jednotlivými kategóriami úverov. Pri hypotekárnych úveroch aj pri úveroch podnikom zostávajú podiely zlyhaných úverov blízko svojich historických miním. Jedinou výnimkou sú spotrebiteľské úvery, aj tu však bol nárast len veľmi mierny,“ vysvetlila NBS.
Poukázala na to, že odolnosť bánk na Slovensku je aktuálne z pohľadu kapitálovej primeranosti aj likvidity blízko svojich rekordných úrovní. „Zisk bánk v roku 2024 síce vinou bankového odvodu medziročne klesol o desatinu, sektor je však v dobrej kondícii,“ doplnila centrálna banka.
Odolnosť bánk preverilo aj stresové testovanie, v rámci ktorého NBS simulovala pomerne vážnu recesiu v dvoch alternatívnych scenároch. Ziskovosť bánk by sa za týchto okolností síce prepadla o tretinu, sektor by sa však mal vyhnúť stratovému hospodáreniu a jeho kapitálová primeranosť by sa mala udržať nad 19 %. Vysokú odolnosť finančného sektora nezávisle potvrdilo aj hodnotenie Medzinárodného menového fondu (MMF), podčiarkla centrálna banka.
„Do popredia sa dostala najmä eskalácia napätia v medzinárodných obchodných vzťahoch. Ohlásené zvyšovanie ciel bolo natoľko razantné, že ho možno prirovnať k zemetraseniu v globálnom obchode. Týmto vývojom bude zasiahnuté aj Slovensko, keďže je exportne orientovanou ekonomikou, v ktorej zároveň majú kľúčovú úlohu práve odvetvia dotknuté clami,“ priblížila centrálna banka.
Neistota podľa nej zasiahla aj finančné trhy, ktoré sa výrazne rozkolísali, v niektorých segmentoch dokonca viac ako počas pandémie. Napriek tomu však zostali funkčné a nezaznamenali výraznejšie problémy s likviditou, pripomenula NBS.
Upozornila aj na to, že kombinácia slabého rastu a zvýšenia nákladov na obranu a infraštruktúru zvyšuje tlak na udržateľnosť verejných financií. „Zvýšené riziko udržateľnosti platí všeobecne, no špeciálne pre krajiny ako Slovensko, keďže náš deficit zostáva jeden z najvyšších v EÚ. Pre finančnú stabilitu je preto dlhodobo dôležité, aby sa naplnilo deklarované úsilie pokračovať v konsolidácii verejných financií,“ zdôraznila NBS.
„Zatiaľ sa nezdá, že by tieto riziká bezprostredne zasiahli finančnú stabilitu na Slovensku. Hlavný problém spočíva skôr v zvýšenej neistote, v náročnosti predvídať ďalší vývoj a celkovom ekonomickom útlme,“ zhodnotila centrálna banka.
Pre Slovensko bude podľa nej kľúčové najmä to, ako sa s aktuálnymi výzvami vysporiada Nemecko, ktoré je hlavným motorom európskej ekonomiky a najdôležitejším obchodným partnerom SR. Naďalej Slovensku pomáha trh práce, kde zatiaľ nenastali žiadne problémy.
Klesajúce úrokové sadzby podľa správy postupne priniesli oživenie do všetkých segmentov úverového trhu. Najvýraznejšie zotavenie vidieť na trhu nehnuteľností, kde sa medziročný rast cien dostal na dvojcifernú úroveň (12 %). Oživenie pokračuje aj pri hypotékach, ktorých portfólio v marci medziročne vzrástlo o 4,3 %. Najslabšie je oživenie pri úverovaní podnikov, zastavil sa však jeho predchádzajúci pokles.
„Podiely nesplácaných úverov zostávajú nízke, a to naprieč jednotlivými kategóriami úverov. Pri hypotekárnych úveroch aj pri úveroch podnikom zostávajú podiely zlyhaných úverov blízko svojich historických miním. Jedinou výnimkou sú spotrebiteľské úvery, aj tu však bol nárast len veľmi mierny,“ vysvetlila NBS.
Poukázala na to, že odolnosť bánk na Slovensku je aktuálne z pohľadu kapitálovej primeranosti aj likvidity blízko svojich rekordných úrovní. „Zisk bánk v roku 2024 síce vinou bankového odvodu medziročne klesol o desatinu, sektor je však v dobrej kondícii,“ doplnila centrálna banka.
Odolnosť bánk preverilo aj stresové testovanie, v rámci ktorého NBS simulovala pomerne vážnu recesiu v dvoch alternatívnych scenároch. Ziskovosť bánk by sa za týchto okolností síce prepadla o tretinu, sektor by sa však mal vyhnúť stratovému hospodáreniu a jeho kapitálová primeranosť by sa mala udržať nad 19 %. Vysokú odolnosť finančného sektora nezávisle potvrdilo aj hodnotenie Medzinárodného menového fondu (MMF), podčiarkla centrálna banka.
