Národná banka: Obraz pomalého dobiehania EÚ sa nemení
Bratislava 20. júla (TASR) - Dlhodobý trend zmenšovania rozdielu medzi tempom rastu slovenskej a európskej ekonomiky, ktorý sa prejavil po globálnej finančnej kríze, sa zatiaľ nezlomil. Už niekoľko rokov je tento rozdiel síce kladný, ale malý. Nemení sa tak ani celkový obraz spomaľovania až stagnácie dobiehania úrovne Európskej únie (EÚ). Upozornila na to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnom vydaní jej každoročnej publikácie Štrukturálne výzvy.
V minulom roku hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v stálych cenách na Slovensku vzrástol o 2 %, kým v EÚ o 0,8 %. V porovnaní s novými členskými krajinami, ktoré vstúpili do únie spolu so SR v roku 2004, bol slovenský rast vlani na treťom mieste za Poľskom a Litvou. Pri pohľade na uplynulých päť rokov je rast slovenskej ekonomiky stále o niečo vyšší ako priemer EÚ, ale zaraďuje sa nižšie medzi novými členskými krajinami, a to za Poľsko, Litvu, Slovinsko, Maďarsko, Lotyšsko a pred Česko a Estónsko.
„Keď sa pozrieme napríklad na rast ekonomiky na obyvateľa, tak Česko možno výrazne pomalšie rástlo v posledných rokoch, ale ono je aj úrovňovo omnoho vyššie. Ale krajiny v našom regióne alebo v Pobaltí, tak tie rástli za posledných päť rokov omnoho výraznejšie,“ zhodnotil riaditeľ odboru prierezových iniciatív NBS Branislav Reľovský.
Pre znovunaštartovanie reálnej konvergencie ostáva podľa centrálnej banky kľúčová produktivita práce. „Tá sa napriek istému zlepšeniu v posledných rokoch stále nachádza na nízkej úrovni oproti zvyšku Európy, čo má priamy vplyv na kompenzácie zamestnancov a príjmy domácností,“ upozornila v dokumente NBS.
Poukázala na to, že hodinová produktivita po prepade v roku 2022 a len miernom náraste v roku 2023 vlani zrýchlila a výrazne prispela k celkovému rastu slovenskej ekonomiky. Tento nárast bol výraznejší než v celej EÚ, čo sa prejavilo v miernom znížení zaostávania v oblasti produktivity. Napriek tomu však jej rast na Slovensku zostáva pomalší ako v období rokov 2000 až 2015.
Výzvou do budúcnosti preto podľa NBS ostáva potreba zrýchliť tempo rastu produktivity. „Najmä v kontexte starnúceho obyvateľstva je potrebné udržateľne zvrátiť trend spomaľujúceho rastu produktivity práce z obdobia spred pandémie a z dlhodobého hľadiska zabezpečiť trvalý dynamický rast produktivity,“ zdôraznila centrálna banka.
Pri napätom trhu práce a narastajúcich dôsledkoch starnutia obyvateľstva je to podľa nej nevyhnutné dosiahnuť posilnením investičnej a inovačnej aktivity. Podiel investícií na HDP však na Slovensku dlhodobo klesá, upozornila NBS. Kým pred finančnou krízou vysoko prevyšoval úroveň EÚ a bol porovnateľný s Českou republikou či Maďarskom, v posledných rokoch za týmito krajinami výrazne zaostáva. Priestor na zlepšenie pritom existuje vo všetkých sektoroch, teda domácnosti, podniky aj verejná správa.
„Kľúčové pre naštartovanie ekonomiky alebo pre urýchlenie jej dobiehania sú inovácie. To je nevyhnutné na to, aby sme dokázali ten náš model, ktorý momentálne máme, otočiť a priniesť pre tú ekonomiku zásadnejší impulz,“ vysvetlil Reľovský s tým, že určite existuje priestor na zlepšovanie domáceho prostredia. „Prílev priamych zahraničných investícií za posledné roky je veľmi nízky v porovnaní s inými krajinami. Takže ak by sme sa len cez túto optiku na to pozreli, tak vidíme, že tá atraktivita domáceho prostredia v očiach zahraničných investorov výrazne poklesla,“ pripomenul.
V minulom roku hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v stálych cenách na Slovensku vzrástol o 2 %, kým v EÚ o 0,8 %. V porovnaní s novými členskými krajinami, ktoré vstúpili do únie spolu so SR v roku 2004, bol slovenský rast vlani na treťom mieste za Poľskom a Litvou. Pri pohľade na uplynulých päť rokov je rast slovenskej ekonomiky stále o niečo vyšší ako priemer EÚ, ale zaraďuje sa nižšie medzi novými členskými krajinami, a to za Poľsko, Litvu, Slovinsko, Maďarsko, Lotyšsko a pred Česko a Estónsko.
„Keď sa pozrieme napríklad na rast ekonomiky na obyvateľa, tak Česko možno výrazne pomalšie rástlo v posledných rokoch, ale ono je aj úrovňovo omnoho vyššie. Ale krajiny v našom regióne alebo v Pobaltí, tak tie rástli za posledných päť rokov omnoho výraznejšie,“ zhodnotil riaditeľ odboru prierezových iniciatív NBS Branislav Reľovský.
Pre znovunaštartovanie reálnej konvergencie ostáva podľa centrálnej banky kľúčová produktivita práce. „Tá sa napriek istému zlepšeniu v posledných rokoch stále nachádza na nízkej úrovni oproti zvyšku Európy, čo má priamy vplyv na kompenzácie zamestnancov a príjmy domácností,“ upozornila v dokumente NBS.
Poukázala na to, že hodinová produktivita po prepade v roku 2022 a len miernom náraste v roku 2023 vlani zrýchlila a výrazne prispela k celkovému rastu slovenskej ekonomiky. Tento nárast bol výraznejší než v celej EÚ, čo sa prejavilo v miernom znížení zaostávania v oblasti produktivity. Napriek tomu však jej rast na Slovensku zostáva pomalší ako v období rokov 2000 až 2015.
Výzvou do budúcnosti preto podľa NBS ostáva potreba zrýchliť tempo rastu produktivity. „Najmä v kontexte starnúceho obyvateľstva je potrebné udržateľne zvrátiť trend spomaľujúceho rastu produktivity práce z obdobia spred pandémie a z dlhodobého hľadiska zabezpečiť trvalý dynamický rast produktivity,“ zdôraznila centrálna banka.
Pri napätom trhu práce a narastajúcich dôsledkoch starnutia obyvateľstva je to podľa nej nevyhnutné dosiahnuť posilnením investičnej a inovačnej aktivity. Podiel investícií na HDP však na Slovensku dlhodobo klesá, upozornila NBS. Kým pred finančnou krízou vysoko prevyšoval úroveň EÚ a bol porovnateľný s Českou republikou či Maďarskom, v posledných rokoch za týmito krajinami výrazne zaostáva. Priestor na zlepšenie pritom existuje vo všetkých sektoroch, teda domácnosti, podniky aj verejná správa.
„Kľúčové pre naštartovanie ekonomiky alebo pre urýchlenie jej dobiehania sú inovácie. To je nevyhnutné na to, aby sme dokázali ten náš model, ktorý momentálne máme, otočiť a priniesť pre tú ekonomiku zásadnejší impulz,“ vysvetlil Reľovský s tým, že určite existuje priestor na zlepšovanie domáceho prostredia. „Prílev priamych zahraničných investícií za posledné roky je veľmi nízky v porovnaní s inými krajinami. Takže ak by sme sa len cez túto optiku na to pozreli, tak vidíme, že tá atraktivita domáceho prostredia v očiach zahraničných investorov výrazne poklesla,“ pripomenul.
