Daň z nehnuteľnosti obvykle predstavuje pár desiatok eur ročne. To sa však môže veľmi ľahko zmeniť až na tisíce eur za rok. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovala Národná banka Slovenska. Navrhuje, aby sa nehnuteľnosti zdaňovali progresívne nie podľa obytnej plochy, ale napríklad aj podľa lokality a hodnoty nehnuteľnosti.

Ako podotýkajú tvnoviny.sk, návrhu nehovorí „nie" ani vláda, takže nie je vylúčené, že sa tento návrh stane realitou. Termín je však „vo hviezdach“, keďže bude potrebné vytvoriť cenové mapy. Tento proces je však časovo náročný.

NBS v správe podotýka, že Slovensko má v skutočnosti jednu z najnižších sadzieb dane z nehnuteľností a ako jedni z posledných ju určujeme podľa obytnej plochy. Výsledkom je, že majiteľ bytu vo vile na Slavíne s rozlohou 100 metrov štvorcových platí rovnakú daň z nehnuteľnosti ako majiteľ 100-metrového bytu vo Vrakuni. Hodnota oboch nehnuteľností je pritom úplne iná.

V súčasnosti Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom výnosov z dane z nehnuteľností na HDP. Európska komisia, OECD a Medzinárodný menový fond dlhodobo odporúčajú Slovensku prejsť na hodnotový systém zdaňovania nehnuteľností. Tento systém by zlepšil férovosť a stabilitu príjmov samospráv, ktoré sú v súčasnosti veľmi cyklické a závislé od centrálnej vlády.

Slovensko je však špecifický prípad. Približne 90 % Slovákov žije vo vlastnom dome či byte, viac je to už len v Litve. V niektorých európskych štátoch je bežné bývať v prenajatých bytoch a daň z nehnuteľnosti tak znáša vlastník.

Zdanenie nehnuteľností môže byť progresívne, pričom sadzby dane sa zvyšujú s hodnotou nehnuteľnosti alebo existuje nezdaniteľná časť základu dane. V slovenských podmienkach je však potrebné k progresivite pristupovať opatrne, aby sa nezvýšilo zaťaženie nízkopríjmových domácností, ktoré vlastnia hodnotné nehnuteľnosti. Kompenzačné mechanizmy pre tieto domácnosti by mali byť podľa NBS súčasťou reformy.

Odkaz na zdroj