Zabezpečiť si vlastné bývanie je dnes pre mnohých Slovákov finančnou nočnou morou, ktorá priamo ohrozuje ich rodinné rozpočty. Ak nechcete skončiť v predraženom podnájme, kúpa nehnuteľnosti si vyžaduje zásadnú zmenu stratégie, pretože drahé hypotéky už bežným ľuďom na pokrytie celej sumy zďaleka nestačia. Viac než polovica občanov preto hľadá záchranné koleso na jedinom mieste a spolieha sa na to, že im finančnú injekciu vo forme dotácií zabezpečí štát.

Najnovší prieskum agentúry MindBridge pre spoločnosť Simplea ukázal, čo všetko by ľudia od vlády a samospráv chceli dostávať, ak chcú v dnešnej dobe vôbec pomýšľať na vlastné metre štvorcové.

Vláda, zachráň nás! Čo si Slováci pýtajú najčastejšie?

Keď príde reč na to, kto by mal situáciu s bývaním vyriešiť, prst ukazujúci na vládu vytasilo až 53 % ľudí, pre ktorých je kúpa bytu či domu v nedohľadne. Ďalších 12 % si myslí, že by sa mali zastať svojich obyvateľov mestá a obce.

Aké konkrétne vylepšenia by Slováci privítali najviac?

• Peniaze na ruku: Až 38 % opýtaných by bralo všade desiatimi nenávratný finančný príspevok. Ten by mal pomôcť mladým rodinám do 30 rokov a tvoriť aspoň štvrtinu z ceny nehnuteľnosti.
• Viac štátnych nájmov: Viac ako tretina (35 %) ľudí hlasuje za masívnejšiu výstavbu nájomných bytov pod taktovkou štátu a samospráv.
• Stopercentné hypotéky a bezúročné pôžičky: Takmer štvrtina (23 %) by ocenila hypotéky až do výšky celej kúpnej ceny bytu a 22 % by bralo štátom garantované pôžičky bez úrokov.

Hoci znie predstava štedrého štátu lákavo, odborníci varujú pred prílišným optimizmom. Samotná ľahko dostupná pôžička totiž automaticky neznamená, že človek zvládne splácať svoje dlhy roky dopredu.

„Finančné príspevky či zvýhodnené úvery môžu domácnostiam uľahčiť cestu k vlastnému bývaniu, najmä ak nemajú dostatok prostriedkov na jeho kúpu. Samotná dostupnosť úveru však ešte neznamená, že si ho domácnosť môže dlhodobo dovoliť. Pri rozhodovaní je preto dôležité posudzovať nielen výšku hypotéky, ktorú banka dokáže poskytnúť, ale aj celkovú finančnú situáciu domácnosti a jej schopnosť zvládať splátky v budúcnosti,“ vysvetľuje hypotekárny analytik spoločnosti Simplea Peter Horčiak.

Ochota sťahovať sa za lacnejším a tvrdá realita úspor

Dobrou správou je, že Slováci nie sú úplne neprispôsobiví. Až polovica z nich predpokladá, že ceny nehnuteľností porastú aj v najbližších piatich rokoch o 10 až 30 %, a preto sú pripravení robiť kompromisy. Približne polovica ľudí pripúšťa, že sa za lacnejším bývaním presťahuje mimo svojho rodného kraja. Najväčšiu odvahu zbaliť kufre majú mladí vo veku od 18 do 24 rokov – tam je touto myšlienkou nadšená viac ako štvrtina opýtaných.

„Mladí ľudia sú ochotní robiť pragmatické ústupky a hľadať bývanie aj v širšom okolí väčších miest. Zmena lokality však musí dávať zmysel aj v rodinnom rozpočte – nižšia kúpna cena nehnuteľnosti by nemala byť vyvážená neprimerane vysokými nákladmi na dochádzanie či stratou životného komfortu,“ dopĺňa Peter Horčiak.

Na druhej strane, pri samotnej kúpe na nás číha obrovská prekážka: vlastné peniaze. Banky totiž bežne nepožičajú celú sumu a od ľudí vyžadujú, aby mali našetrenú solídnu rezervu. Až 65 % respondentov, ktorí bojujú s dostupnosťou bývania, označuje za najväčší problém práve absenciu vlastných zdrojov nad rámec hypotéky.