Mikloš: Rast dôvery v kryptomeny súvisí s nedôverou v nekryté peniaze
Tále 21. októbra (TASR) – Rekordný rast záujmu o kryptomeny súvisí s uvoľnenou menovou politikou centrálnych bánk, s rastúcou nedôverou voči nimi vydávaným peniazom a s rastúcou zadlženosťou štátov, firiem aj obyvateľstva. Na konferencii Energofórum organizovanej spoločnosťou Sféra to vo štvrtok skonštatoval bývalý minister financií Ivan Mikloš. Cena najznámejšej kryptomeny bitcoin sa tento týždeň vyšplhala na historických takmer 68.000 dolárov (58.505 eur).
„Myslím si, že fenomén kryptomien do značnej miery súvisí s nedôverou vo fiat (štátne, nekryté) peniaze. Tie peniaze, ktoré sa teraz vo veľkom tlačia, to sú fiat peniaze nekryté ničím, kryté dôverou v budúcnosť a dôverou v schopnosť štátu a trhových ekonomík tie dlhy splácať,“ povedal Mikloš. Blockchainové peniaze sa podľa exministra financií viac podobajú na zlato ako na fiat peniaze. Ich objem je totiž vopred obmedzený a ani centrálne banky, ani vlády ho nevedia ovplyvniť. „V zásade si myslím, že nárast dôvery v kryptomeny je priamo úmerný nárastu nedôvery vo fiat peniaze,“ zdôraznil Mikloš.
Podľa exministra sa končí éra, ktorá bola odštartovaná pádom komunizmu a nástupom informačných technológií. Aký bude vývoj svetovej ekonomiky, si Mikloš netrúfol odhadnúť, no problémom je podľa neho extrémna zadlženosť štátov, firiem aj obyvateľstva. „Globálny dlh ako pomer k hrubému domácemu produktu (HDP) dosiahol také rozmery, aké v histórii ešte neboli,“ upozornil. V súčasnosti už prekročil 365 % globálneho HDP, pričom na túto hodnotu sa zvýšil z 320 % HDP za jediný rok.
Rast svetového dlhu súvisí podľa Mikloša s kvantitatívnym uvoľňovaní peňazí, ktoré spustila americká centrálna banka FED, ale aj Európska centrálna banka (ECB) po nástupe finančnej krízy v roku 2008. Tento spôsob tlmenia krízy bol podľa Mikloša správny. „Problém bol v tom, že táto politika, potrebná a nevyhnutná vtedy, pokračuje dodnes,“ povedal Mikloš, podľa ktorého sa tak udržujú pri živote neživotaschopné firmy a zastavujú sa reformy.
Problém je vypuklejší v Európe ako v Amerike. Dokazuje to podľa exministra aj skutočnosť, že počet bankrotov v Amerike napriek extrémnemu dotovaniu ekonomiky peniazmi neklesol. V Európe sa trh od málo efektívnych firiem nevyčistil a počet bankrotov sa, naopak, významne znížil. „Zásadný problém Európy je v tom, že zaostáva v reformách a klesá jej konkurencieschopnosť,“ dodal ekonóm. Slovensko je špecifické v tom, že už dlho nerobilo reformy, a preto už nedobieha vyspelejšie krajiny. Krajina podľa Mikloša narazila na hranicu svojho rastu a ďalší rast mu môžu priniesť iba inovácie.
„Myslím si, že fenomén kryptomien do značnej miery súvisí s nedôverou vo fiat (štátne, nekryté) peniaze. Tie peniaze, ktoré sa teraz vo veľkom tlačia, to sú fiat peniaze nekryté ničím, kryté dôverou v budúcnosť a dôverou v schopnosť štátu a trhových ekonomík tie dlhy splácať,“ povedal Mikloš. Blockchainové peniaze sa podľa exministra financií viac podobajú na zlato ako na fiat peniaze. Ich objem je totiž vopred obmedzený a ani centrálne banky, ani vlády ho nevedia ovplyvniť. „V zásade si myslím, že nárast dôvery v kryptomeny je priamo úmerný nárastu nedôvery vo fiat peniaze,“ zdôraznil Mikloš.
Podľa exministra sa končí éra, ktorá bola odštartovaná pádom komunizmu a nástupom informačných technológií. Aký bude vývoj svetovej ekonomiky, si Mikloš netrúfol odhadnúť, no problémom je podľa neho extrémna zadlženosť štátov, firiem aj obyvateľstva. „Globálny dlh ako pomer k hrubému domácemu produktu (HDP) dosiahol také rozmery, aké v histórii ešte neboli,“ upozornil. V súčasnosti už prekročil 365 % globálneho HDP, pričom na túto hodnotu sa zvýšil z 320 % HDP za jediný rok.
Rast svetového dlhu súvisí podľa Mikloša s kvantitatívnym uvoľňovaní peňazí, ktoré spustila americká centrálna banka FED, ale aj Európska centrálna banka (ECB) po nástupe finančnej krízy v roku 2008. Tento spôsob tlmenia krízy bol podľa Mikloša správny. „Problém bol v tom, že táto politika, potrebná a nevyhnutná vtedy, pokračuje dodnes,“ povedal Mikloš, podľa ktorého sa tak udržujú pri živote neživotaschopné firmy a zastavujú sa reformy.
Problém je vypuklejší v Európe ako v Amerike. Dokazuje to podľa exministra aj skutočnosť, že počet bankrotov v Amerike napriek extrémnemu dotovaniu ekonomiky peniazmi neklesol. V Európe sa trh od málo efektívnych firiem nevyčistil a počet bankrotov sa, naopak, významne znížil. „Zásadný problém Európy je v tom, že zaostáva v reformách a klesá jej konkurencieschopnosť,“ dodal ekonóm. Slovensko je špecifické v tom, že už dlho nerobilo reformy, a preto už nedobieha vyspelejšie krajiny. Krajina podľa Mikloša narazila na hranicu svojho rastu a ďalší rast mu môžu priniesť iba inovácie.
