Odklad daňového priznania sa nemusí vždy vyplatiť. A hoci na prvý pohľad pôsobí ako jednoduchý spôsob, ako si uľaviť od marcového stresu, v praxi môže mať rozdielne dopady na rôzne skupiny daňovníkov.

Daňová poradkyňa Mária Sameková zo Slovenskej komory daňových poradcov pripomína, že predĺženie lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025 je síce dostupným nástrojom, no nie je univerzálnym riešením pre každého.

Ako funguje odklad a kto ho môže využiť?

Legislatíva umožňuje posunúť si termín o tri mesiace, a v prípade príjmov zo zahraničia až o šesť mesiacov. Toto predĺženie poskytne vítaný časový priestor mnohým podnikateľom, najmä ak:

• Nestíhajú spracovať podklady
• Nemajú okamžite k dispozícii financie na úhradu dane
• Si chcú vytvoriť finančnú rezervu

Dôležité: Táto možnosť nie je automatická pre všetkých. Daňovníci v konkurze alebo likvidácii musia o odklad požiadať správcu dane najneskôr 15 dní pred uplynutím riadnej lehoty, pričom daňový úrad každú žiadosť individuálne posudzuje.

Kedy je predĺženie lehoty strategickým ťahom?

Iná situácia nastáva pri tých, ktorí hranicu 9 144 eur prekročili a doteraz odvody do Sociálnej poisťovne neplatili. Práve pre nich môže byť odklad strategickým krokom.

Mária Sameková, Slovenská komora daňových poradcov:

„Títo ľudia získajú viac času, keďže prvýkrát budú platiť minimálne odvody vo výške 303,11 eura (resp. aj vyššie podľa výšky vyčísleného základu dane) až za mesiac október. Bez odkladu by im povinnosť vznikla už za mesiac júl. Dlhšia lehota je výhodnejšia aj pre daňovníkov, ktorí majú mať vyššie odvody do SP ako platili doposiaľ.“

Posun termínu tak môže znamenať niekoľkomesačný odklad vyššej finančnej záťaže, čo je pre mnohých podnikateľov citeľný rozdiel.

Ako ovplyvňuje odklad preddavky na daň?

Predĺžením lehoty sa mení preddavkové obdobie a prvý preddavok sa posúva až do tretieho štvrťroka. Ako vysvetľuje Sameková:

„Predĺžením lehoty sa upraví aj preddavkové obdobie a prvý preddavok tak zaplatí daňovník až v 3. štvrťroku. Oplatí sa to aj tým, ktorým majú zvýšiť preddavky na daň.“

Toto môže predstavovať ďalšiu krátkodobú úľavu pre podnikateľský rozpočet.

Skrytá pasca pre menších podnikateľov

Dôležitou témou sú sociálne odvody a práve tu sa ukazuje, že odklad nemusí byť vždy výhodný.

Mária Sameková, Slovenská komora daňových poradcov:

„Daňovníci, ktorí mali za rok 2025 hrubé príjmy z podnikania nižšie ako 9 144 eur, budú bez ohľadu na termín podania priznania platiť tzv. mikroodvod vo výške 131,34 eura od 1. júla 2026.“

To znamená, že predĺženie lehoty im neprinesie žiadnu úľavu v oblasti odvodov. Pre túto skupinu podnikateľov je odklad daňového priznania z pohľadu sociálnych odvodov prakticky bezvýznamný.

Peniaze uväznené na úrade. Kto by mal podať priznanie hneď?

Na druhej strane existujú aj situácie, keď je lepšie podať daňové priznanie v riadnom termíne.

Riadny termín sa vám oplatí, ak:

• Máte nárok na vrátenie preplatku z preddavkov – Ak platíte preddavky a vaša výsledná daňová povinnosť je nižšia ako zaplatené preddavky, vznikne vám preplatok, ktorý vám daňový úrad po podaní priznania vráti. Čakanie na odklad tak môže znamenať zbytočné oddialenie vrátenia peňazí.

• Viete, že po podaní vám klesnú sociálne odvody – Týka sa to napríklad ľudí, ktorí mali nižšie príjmy a po podaní priznania by im vyšli nižšie odvody do Sociálnej poisťovne.

• Vaše hrubé príjmy nepresiahli 9 144 eur – Ako sme už uviedli, týmto daňovníkom odklad neprinesie žiadnu výhodu v oblasti sociálnych odvodov.

Mária Sameková, Slovenská komora daňových poradcov:

„Pred rozhodnutím o odklade daňového priznania je preto dôležité zvážiť nielen časový komfort, ale aj vplyv na odvody a preddavky na daň."

Rozhodovať s rozumom

Téma odkladu daňového priznania tak v roku 2026 opäť otvára otázku finančného plánovania a správneho načasovania povinností. Voľba medzi riadnym termínom a odkladom by mala vychádzať z konkrétnej situácie daňovníka, jeho príjmov, očakávaných odvodov aj výšky preddavkov.

Rozhodnutie totiž neovplyvňuje len kalendár, ale aj peňaženku.