Kúpiť byt alebo čakať? Toto radí analytička
Bratislava 20. júla (TASR) - Ceny nehnuteľností určených na bývanie v prvom štvrťroku tohto roka na Slovensku medziročne vzrástli o 14,4 %. Rast cien v SR bol tak rýchlejší ako priemer eurozóny (4,7 %) aj celej EÚ (5,1 %). Spomedzi členských štátov únie zaznamenali výraznejšie zdraženie iba Portugalsko (17,8 %) a Bulharsko (14,8 %). Poukázala na to analytička Wood & Company Eva Sadovská na základe aktuálnych údajov Eurostatu.
Ceny nehnuteľností na Slovensku tak podľa nej pokračovali v trende výrazného rastu, ktorý bol pozorovaný počas celého uplynulého roka. „Dvojciferné tempo medziročného rastu pretrvalo už piaty kvartál za sebou, pričom išlo o tretí najvyšší rast za posledných 15 rokov. Nárast cien bol v prvom štvrťroku 2026 evidovaný naprieč celým Slovenskom. Ceny novostavieb medziročne vzrástli o 10,8 %, zatiaľ čo existujúce byty a domy zaznamenali zdraženie o 15,2 %,“ vyčíslila analytička.
Porovnala tiež vývoj cien bytov a domov v hlavných mestách SR a ČR a v ich bezprostrednom okolí. V prvom štvrťroku 2026 dosiahol nárast cien novostavieb v Bratislavskom kraji 13,1 %, existujúce nehnuteľnosti vzrástli o 20,9 %. V Prahe bol vykázaný medziročný rast cien v prípade nových nehnuteľností o 11,1 % a existujúcich o 11,5 %. Obe mestá tak zdraželi výraznejšie v porovnaní s priemerným tempom rastu na národnej úrovni.
„Dôvody zvyšovania cien nehnuteľností určených na bývanie či už v Bratislave alebo v Prahe sú veľmi podobné. Naďalej výrazne prevláda dopyt nad ponukou. Faktom je, že v posledných rokoch je počet potrebných bytov vyšší ako počet dokončených bytov. Od roku 2024 bol rast cien bytov a domov podporovaný aj poklesom úrokových sadzieb, čo zvýšilo záujem kupujúcich o hypotekárne úvery,“ priblížila Sadovská s tým, že dopyt po nehnuteľnostiach v ekonomike alebo konkrétnom regióne ovplyvňuje aj rast miezd či nízka miera nezamestnanosti.
„Naďalej očakávame pokračujúci rast cien bytov a domov. Avšak nevylučujeme, že v ďalších kvartáloch môže prísť už k určitému spomaleniu tempa rastu, avšak nie k takému výraznému spomaleniu, ako sme pôvodne očakávali,“ avizovala analytička.
Pripomenula, že globálnu aj slovenskú ekonomiku, a teda aj realitný trh, môže naďalej ovplyvňovať pretrvávajúci vojnový konflikt na Blízkom východe. Kľúčovú úlohu pri vývoji cien nehnuteľností zohrávajú najmä úrokové sadzby hypotekárnych úverov, príjmy domácností, ponuka novej výstavby a kvalita lokality.
„Ak by sadzby na hypotékach rástli, financovanie bývania by sa stalo drahším, čo by pravdepodobne viedlo k určitému ochladeniu dopytu po bytoch a domoch. Vyššie úroky však nemusia automaticky viesť k plošnému poklesu cien nehnuteľností, skôr k spomaleniu tempa ich rastu. V období zvýšenej neistoty sa zároveň ešte výraznejšie prehlbuje rozdiel medzi kvalitnými a menej atraktívnymi nehnuteľnosťami,“ doplnila Sadovská.
Ceny nehnuteľností na Slovensku tak podľa nej pokračovali v trende výrazného rastu, ktorý bol pozorovaný počas celého uplynulého roka. „Dvojciferné tempo medziročného rastu pretrvalo už piaty kvartál za sebou, pričom išlo o tretí najvyšší rast za posledných 15 rokov. Nárast cien bol v prvom štvrťroku 2026 evidovaný naprieč celým Slovenskom. Ceny novostavieb medziročne vzrástli o 10,8 %, zatiaľ čo existujúce byty a domy zaznamenali zdraženie o 15,2 %,“ vyčíslila analytička.
Porovnala tiež vývoj cien bytov a domov v hlavných mestách SR a ČR a v ich bezprostrednom okolí. V prvom štvrťroku 2026 dosiahol nárast cien novostavieb v Bratislavskom kraji 13,1 %, existujúce nehnuteľnosti vzrástli o 20,9 %. V Prahe bol vykázaný medziročný rast cien v prípade nových nehnuteľností o 11,1 % a existujúcich o 11,5 %. Obe mestá tak zdraželi výraznejšie v porovnaní s priemerným tempom rastu na národnej úrovni.
„Dôvody zvyšovania cien nehnuteľností určených na bývanie či už v Bratislave alebo v Prahe sú veľmi podobné. Naďalej výrazne prevláda dopyt nad ponukou. Faktom je, že v posledných rokoch je počet potrebných bytov vyšší ako počet dokončených bytov. Od roku 2024 bol rast cien bytov a domov podporovaný aj poklesom úrokových sadzieb, čo zvýšilo záujem kupujúcich o hypotekárne úvery,“ priblížila Sadovská s tým, že dopyt po nehnuteľnostiach v ekonomike alebo konkrétnom regióne ovplyvňuje aj rast miezd či nízka miera nezamestnanosti.
„Naďalej očakávame pokračujúci rast cien bytov a domov. Avšak nevylučujeme, že v ďalších kvartáloch môže prísť už k určitému spomaleniu tempa rastu, avšak nie k takému výraznému spomaleniu, ako sme pôvodne očakávali,“ avizovala analytička.
Pripomenula, že globálnu aj slovenskú ekonomiku, a teda aj realitný trh, môže naďalej ovplyvňovať pretrvávajúci vojnový konflikt na Blízkom východe. Kľúčovú úlohu pri vývoji cien nehnuteľností zohrávajú najmä úrokové sadzby hypotekárnych úverov, príjmy domácností, ponuka novej výstavby a kvalita lokality.
„Ak by sadzby na hypotékach rástli, financovanie bývania by sa stalo drahším, čo by pravdepodobne viedlo k určitému ochladeniu dopytu po bytoch a domoch. Vyššie úroky však nemusia automaticky viesť k plošnému poklesu cien nehnuteľností, skôr k spomaleniu tempa ich rastu. V období zvýšenej neistoty sa zároveň ešte výraznejšie prehlbuje rozdiel medzi kvalitnými a menej atraktívnymi nehnuteľnosťami,“ doplnila Sadovská.
