Krátkodobé prenájmy rastú, kontrola zaostáva. Asociácia hotelov zúri
Krátkodobé prenajímanie bytov a apartmánov prostredníctvom digitálnych platforiem sa za posledných šesť rokov stalo výrazným fenoménom slovenského cestovného ruchu. Podľa údajov, na ktoré upozorňujú zástupcovia hotelového sektora, narástol počet takýchto ubytovaní medzi rokmi 2018 a 2024 o takmer 93 percent. Z pôvodne doplnkovej služby sa tak v mnohých turisticky vyhľadávaných lokalitách stal plnohodnotný konkurent tradičných ubytovacích zariadení.
Ubytovatelia združení v Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska upozorňujú, že hoci krátkodobé prenájmy slúžia rovnakému účelu ako hotely či penzióny a oslovujú rovnakú klientelu, nepodliehajú vždy rovnakým zákonným povinnostiam. Práve tento rozdiel považujú za dlhodobý problém, ktorý deformuje podnikateľské prostredie v cestovnom ruchu.
Rovnaká služba, rozdielne povinnosti
Krátkodobé prenájmy dnes podľa AHRS poskytujú prechodné ubytovanie turistom za rovnakým účelom ako klasické ubytovacie zariadenia. Rozdiel je však v tom, že hotely a penzióny musia spĺňať prísne požiadavky v oblasti bezpečnosti, ochrany spotrebiteľa, hygieny, evidencie hostí či platenia miestnych daní. Pri prenajímaní bytov cez online platformy sa tieto povinnosti v praxi často obchádzajú alebo vôbec nekontrolujú.
Prezident AHRS Marek Harbuľák upozorňuje, že ide o systémový problém. Podľa neho je neprijateľné, aby jedna časť trhu podliehala detailnej regulácii a druhá fungovala bez efektívneho dohľadu. Takýto stav podľa asociácie poškodzuje poctivých podnikateľov a vytvára nerovné konkurenčné podmienky, ktoré sa dlhodobo prehlbujú.
Zároveň nejde len o otázku férovej hospodárskej súťaže. Nerovnaké pravidlá majú dopad aj na kvalitu poskytovaných služieb a bezpečnosť hostí, keďže krátkodobé prenájmy nemusia vždy spĺňať štandardy, ktoré sú pre hotely povinné.
Dopad na bývanie a mestá
Rýchly rast krátkodobých prenájmov má podľa AHRS aj širšie spoločenské dôsledky. Správy vypracované pre Európska komisia upozorňujú, že masívny rozmach týchto foriem ubytovania znižuje dostupnosť bývania a tlačí na rast nájomného, najmä v mestách a turisticky atraktívnych regiónoch.
Tento trend už dnes pociťujú aj viaceré slovenské mestá. Byty, ktoré by inak slúžili na dlhodobé bývanie, sa presúvajú na krátkodobý prenájom pre turistov, čo znižuje ponuku pre miestnych obyvateľov. Podľa AHRS ide o jav, ktorý sa bez jasných pravidiel môže ďalej prehlbovať a zhoršovať situáciu na trhu s bývaním.
Asociácia zároveň pripomína, že slovenská legislatíva krátkodobý prenájom ubytovania explicitne nedefinuje. Hoci existujú všeobecné daňové a evidenčné povinnosti, ich uplatňovanie je slabé najmä pre nedostatok údajov o tom, kto tieto služby reálne poskytuje.
Register a zdieľanie dát prinesú poriadok
Podľa odhadov ministerstva cestovného ruchu a športu sa pripravovaná registračná povinnosť dotkne viac ako 10-tisíc poskytovateľov krátkodobého prenájmu. Porovnania údajov z miest a obcí však ukazujú výrazné rozdiely medzi oficiálne evidovanými platiteľmi dane z ubytovania a ponukou na online platformách. V niektorých samosprávach je počet inzerovaných ubytovaní dokonca viac než štvornásobne vyšší než počet registrovaných zariadení.
AHRS preto víta pripravovaný zákon, ktorý má zaviesť register poskytovateľov krátkodobého prenájmu a povinné zdieľanie dát. Cieľom je zvýšiť transparentnosť, zlepšiť výber daní a umožniť účinnú kontrolu zo strany samospráv a štátnych orgánov. Súčasťou legislatívy majú byť aj jasné povinnosti pre online platformy a mechanizmy sankcií pri ich porušení.
Asociácia zároveň apeluje, aby sa zákon aj vykonávacia vyhláška pripravovali v úzkej spolupráci so zástupcami hotelov, reštaurácií, samospráv a ďalších aktérov cestovného ruchu. Podľa Harbuľáka je kľúčové, aby údaje z registra neostali len formálnym nástrojom, ale aby sa reálne využívali pri kontrole a správe systému.
