Kažimír: Rozhodnutie ECB zvýšiť sadzby bolo primerané
Bratislava 14. septembra (TASR) - Minulotýždňové rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšiť úrokové sadzby bolo primeranou reakciou na prostredie plné obrovskej neistoty a pretrvávajúceho rizika vyššej inflácie. V aktuálnom komentári to v pondelok konštatoval guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, ktorý je aj členom Rady guvernérov ECB.
„Septembrové zvýšenie sadzieb nám ponecháva priestor pružne zareagovať, ak to bude potrebné. Naše rozhodnutia sú, a vždy budú, založené na dátach a na ich základe sa budeme rozhodovať zo zasadnutia na zasadnutie,“ avizoval.
Energetický šok podľa neho trvá dlhšie, ako mnohí čakali, v ekonomike sa to však ešte naplno neprejavilo. Čím dlhšie zostanú ceny energií zvýšené, tým väčšie bude riziko, že sa premietnu do iných cien, dlhodobých inflačných očakávaní a miezd, upozornil Kažimír.
„Potrebujeme čas na vyhodnotenie, či sa tieto nepriame efekty vyvíjajú v súlade s našimi predpokladmi. Potrebujeme vedieť, či je dopyt v ekonomike dostatočne silný a či je situácia na trhu práce natoľko napätá, že sa to začína prejavovať aj vo vývoji iných cien tovarov a služieb,“ vysvetlil. Zároveň zdôraznil, že ekonomika sa ukázala byť odolnejšou, než sa predpokladalo.
Silnejšia ekonomika tiež so sebou nesie určité proinflačné riziká, hlavným rizikom pre vývoj inflácie však podľa Kažimíra zostávajú energie. „Moja pozornosť sa postupne, a čoraz viac, presúva od cien ropy a pohonných látok k cenám plynu a elektriny. Dá sa tiež očakávať, že sa zrýchli rast cien potravín. Ten je pre inflačné očakávania spotrebiteľov mimoriadne dôležitý. Veľa bude závisieť aj od vývoja počasia,“ priblížil.
ECB podľa neho potrebuje čas, aby získala jasnejší obraz, a trhy tomu rozumejú. „Každé rozhodnutie prijmeme presne vtedy, keď to bude potrebné. Ak si to prichádzajúce informácie budú vyžadovať, nebudeme váhať,“ doplnil Kažimír.
Európska centrálna banka minulý týždeň vo štvrtok (10.9.) podľa očakávaní zvýšila svoje úrokové sadzby o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.). Kľúčová depozitná sadzba tak vzrástla na 2,5 %. Išlo už o druhé zvýšenie v tomto roku, a to v reakcii na pokračujúce inflačné tlaky v eurozóne.
„Septembrové zvýšenie sadzieb nám ponecháva priestor pružne zareagovať, ak to bude potrebné. Naše rozhodnutia sú, a vždy budú, založené na dátach a na ich základe sa budeme rozhodovať zo zasadnutia na zasadnutie,“ avizoval.
Energetický šok podľa neho trvá dlhšie, ako mnohí čakali, v ekonomike sa to však ešte naplno neprejavilo. Čím dlhšie zostanú ceny energií zvýšené, tým väčšie bude riziko, že sa premietnu do iných cien, dlhodobých inflačných očakávaní a miezd, upozornil Kažimír.
„Potrebujeme čas na vyhodnotenie, či sa tieto nepriame efekty vyvíjajú v súlade s našimi predpokladmi. Potrebujeme vedieť, či je dopyt v ekonomike dostatočne silný a či je situácia na trhu práce natoľko napätá, že sa to začína prejavovať aj vo vývoji iných cien tovarov a služieb,“ vysvetlil. Zároveň zdôraznil, že ekonomika sa ukázala byť odolnejšou, než sa predpokladalo.
Silnejšia ekonomika tiež so sebou nesie určité proinflačné riziká, hlavným rizikom pre vývoj inflácie však podľa Kažimíra zostávajú energie. „Moja pozornosť sa postupne, a čoraz viac, presúva od cien ropy a pohonných látok k cenám plynu a elektriny. Dá sa tiež očakávať, že sa zrýchli rast cien potravín. Ten je pre inflačné očakávania spotrebiteľov mimoriadne dôležitý. Veľa bude závisieť aj od vývoja počasia,“ priblížil.
ECB podľa neho potrebuje čas, aby získala jasnejší obraz, a trhy tomu rozumejú. „Každé rozhodnutie prijmeme presne vtedy, keď to bude potrebné. Ak si to prichádzajúce informácie budú vyžadovať, nebudeme váhať,“ doplnil Kažimír.
Európska centrálna banka minulý týždeň vo štvrtok (10.9.) podľa očakávaní zvýšila svoje úrokové sadzby o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.). Kľúčová depozitná sadzba tak vzrástla na 2,5 %. Išlo už o druhé zvýšenie v tomto roku, a to v reakcii na pokračujúce inflačné tlaky v eurozóne.
