Kamenický: Príplatky za sviatky 8.5 a 15.9. vyjdu štát na 10 mil. eur
Bratislava 22. marca (TASR) - Príplatky za prácu počas štátnych sviatkov 8. mája a 15. septembra, ktoré boli obvykle dňami pracovného pokoja, budú stáť štát asi desať miliónov eur. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii televízie Joj 24 Politika 24 minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
„Zamestnávateľovi by práca počas dní, ktoré boli predtým pracovným sviatkom, mala prinášať nejaký zisk. Preto by mal byť ochotný zaplatiť tie príplatky. Niečo to bude stáť aj štát. Áno, bude to stáť, hovoríme o sume okolo desať miliónov eur. Na druhej strane my hovoríme, keď sme ľuďom zrušili štátny sviatok, tak mali by mať nárok, to hovorím o štátnej správe, na príplatky. Keď ľudia budú mať viac peňazí, viac budú spotrebovávať a o to lepšie sa bude dariť ekonomike,“ spresnil minister financií.
Kamenický odmietol špekulácie, že by mal ísť na pozíciu guvernéra Národnej banky Slovenska a malo by dôjsť k rekonštrukcii vlády. „Ja budem robiť ďalej svoju robotu ako minister financií. Jediný človek, ktorý ma môže s nejakou ponukou alebo s čímkoľvek osloviť, je premiér, lebo on je ten, ktorý určuje, kto bude vo vláde a kto nebude. Nebudem sa o tom vôbec baviť, ja si budem robiť svoju robotu, som minister financií,“ zdôraznil.
Poznamenal, že v súvislosti s hlasovaním o dôvere vlády pre zákon o dlhovej brzde sa čaká na rozhodnutie Ústavného súdu. „Nie je žiadny termín v tom zákone, čakáme na Ústavný súd. Ten zákon nie je dokonalý. Problém je, že momentálne uvedený zákon slúži iba na atakovanie vlády. Neslúži na to, na čo by mal slúžiť - na zlepšovanie verejných financií. Momentálne je nastavený tak, čo uznávajú všetci, že v podstate mnohé veci (v ňom) sú nevykonateľné,“ doplnil.
Naznačil smer prípravy avizovaných opatrení, ktoré by mali podporiť rast ekonomiky. „Sú tu štyri balíky. Hovoríme o deregulácii, ktorá pomáha podnikateľskému prostrediu. Hovoríme o zefektívňovaní vynakladania prostriedkov. Boli rôzne návrhy, že nejaký úrad nemusí byť - buď ho treba celý zrušiť alebo zlúčiť alebo ponechať z neho len polovicu. To je jedna oblasť, ktorá nestojí štátny rozpočet. A potom tu máme opatrenia, ktoré stoja štátny rozpočet. To je práve to daňové a odvodové zaťaženie,“ doplnil Kamenický. „Čo sa týka tých daňovo-odvodových vecí, musíme si ale uvedomiť, že (zníženie dane z pridanej hodnoty) o jedno percento stojí rozpočet vyše 400 miliónov eur, zníženie dane z príjmu právnických osôb o jedno percento to je 200 miliónov eur. Ak znížite daň z príjmu fyzických osôb, to máme nejakých 250 miliónov eur. To sú teda veľké výpadky, tu si teda musíme povedať, že na čo rozpočet má alebo na čo rozpočet nemá,“ dodal minister financií.
„Zamestnávateľovi by práca počas dní, ktoré boli predtým pracovným sviatkom, mala prinášať nejaký zisk. Preto by mal byť ochotný zaplatiť tie príplatky. Niečo to bude stáť aj štát. Áno, bude to stáť, hovoríme o sume okolo desať miliónov eur. Na druhej strane my hovoríme, keď sme ľuďom zrušili štátny sviatok, tak mali by mať nárok, to hovorím o štátnej správe, na príplatky. Keď ľudia budú mať viac peňazí, viac budú spotrebovávať a o to lepšie sa bude dariť ekonomike,“ spresnil minister financií.
Kamenický odmietol špekulácie, že by mal ísť na pozíciu guvernéra Národnej banky Slovenska a malo by dôjsť k rekonštrukcii vlády. „Ja budem robiť ďalej svoju robotu ako minister financií. Jediný človek, ktorý ma môže s nejakou ponukou alebo s čímkoľvek osloviť, je premiér, lebo on je ten, ktorý určuje, kto bude vo vláde a kto nebude. Nebudem sa o tom vôbec baviť, ja si budem robiť svoju robotu, som minister financií,“ zdôraznil.
Poznamenal, že v súvislosti s hlasovaním o dôvere vlády pre zákon o dlhovej brzde sa čaká na rozhodnutie Ústavného súdu. „Nie je žiadny termín v tom zákone, čakáme na Ústavný súd. Ten zákon nie je dokonalý. Problém je, že momentálne uvedený zákon slúži iba na atakovanie vlády. Neslúži na to, na čo by mal slúžiť - na zlepšovanie verejných financií. Momentálne je nastavený tak, čo uznávajú všetci, že v podstate mnohé veci (v ňom) sú nevykonateľné,“ doplnil.
Naznačil smer prípravy avizovaných opatrení, ktoré by mali podporiť rast ekonomiky. „Sú tu štyri balíky. Hovoríme o deregulácii, ktorá pomáha podnikateľskému prostrediu. Hovoríme o zefektívňovaní vynakladania prostriedkov. Boli rôzne návrhy, že nejaký úrad nemusí byť - buď ho treba celý zrušiť alebo zlúčiť alebo ponechať z neho len polovicu. To je jedna oblasť, ktorá nestojí štátny rozpočet. A potom tu máme opatrenia, ktoré stoja štátny rozpočet. To je práve to daňové a odvodové zaťaženie,“ doplnil Kamenický. „Čo sa týka tých daňovo-odvodových vecí, musíme si ale uvedomiť, že (zníženie dane z pridanej hodnoty) o jedno percento stojí rozpočet vyše 400 miliónov eur, zníženie dane z príjmu právnických osôb o jedno percento to je 200 miliónov eur. Ak znížite daň z príjmu fyzických osôb, to máme nejakých 250 miliónov eur. To sú teda veľké výpadky, tu si teda musíme povedať, že na čo rozpočet má alebo na čo rozpočet nemá,“ dodal minister financií.
