Japonská centrálna banka po 17 rokoch zvýšila kľúčový úrok
Tokio 19. marca (TASR) - Japonská centrálna banka (BoJ) v utorok ukončila svoj najagresívnejší program menových stimulov v modernej histórii. Zrušila pritom poslednú zápornú úrokovú sadzbu na svete aj množstvo nekonvenčných nástrojov a prvýkrát za 17 rokov zvýšila kľúčový úrok. Vyhliadky na ďalšie zvyšovanie však zostali nejasné. TASR o tom informuje na základe správ Bloomberg a RTTNews.
Bank of Japan (BoJ) na marcovom zasadnutí zvýšila kľúčovú jednodňovú úrokovú sadzbu z -0,1 % na 0 % až 0,1 %. Ide o prvý nárast jej úrokov od roku 2007 a prvýkrát do kladného pásma od roku 2016, keď zaviedla zápornú úrokovú sadzbu. Inflácia v krajine totiž stúpa a najväčšie spoločnosti súhlasili so zvýšením miezd o 5,28 %, najstrmšie za viac ako tri desaťročia.
Centrálna banka sa tiež rozhodla ukončiť svoju politiku riadenia výnosovej krivky, ktorá obmedzovala rast úroku z 10-ročných vládnych dlhopisov a udržiavala ho okolo nuly.
Trhy vo všeobecnosti očakávali, že BoJ ukončí svoje neortodoxné politické opatrenia, ktoré boli prijaté v roku 2016 na riešenie hlboko zakorenenej deflácie.
Rozhodnutie o zvýšení úrokov prišlo po tom, ako nedávne údaje ukázali, že inflácia stúpa. V uplynulých týždňoch mnohí predstavitelia BoJ skonštatovali, že cieľová inflácia na úrovni 2 % je na dohľad.
Špekulácie o ukončení mimoriadne uvoľnenej menovej politiky Boj podporili aj každoročné rokovania o mzdách minulý týždeň, pričom významné firmy súhlasili s požiadavkami odborových zväzov na v niektorých prípadoch najväčší nárast miezd za celé desaťročia.
BoJ po skončení utorkového zasadania uviedla, že bude vykonávať menovú politiku "podľa situácie, pričom krátkodobá úroková sadzba bude primárnym nástrojom jej politiky s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu na úrovni 2 %".
Vzhľadom na aktuálny výhľad ekonomiky a cien banka predpokladá, že zatiaľ bude udržiavať súčasné podmienky.
To naznačuje, že jej prvé zvýšenie úroku po 17 rokoch nie je začiatkom cyklu sprísňovania menovej politiky ako v USA a Európe, čo vyvolalo pokles japonskej meny jen.
Zdá sa, že udržiavanie nových podmienok sklamalo niektorých investorov, ktorí predpokladali agresívnejší vývoj úrokových sadzieb.
Bank of Japan (BoJ) na marcovom zasadnutí zvýšila kľúčovú jednodňovú úrokovú sadzbu z -0,1 % na 0 % až 0,1 %. Ide o prvý nárast jej úrokov od roku 2007 a prvýkrát do kladného pásma od roku 2016, keď zaviedla zápornú úrokovú sadzbu. Inflácia v krajine totiž stúpa a najväčšie spoločnosti súhlasili so zvýšením miezd o 5,28 %, najstrmšie za viac ako tri desaťročia.
Centrálna banka sa tiež rozhodla ukončiť svoju politiku riadenia výnosovej krivky, ktorá obmedzovala rast úroku z 10-ročných vládnych dlhopisov a udržiavala ho okolo nuly.
Trhy vo všeobecnosti očakávali, že BoJ ukončí svoje neortodoxné politické opatrenia, ktoré boli prijaté v roku 2016 na riešenie hlboko zakorenenej deflácie.
Rozhodnutie o zvýšení úrokov prišlo po tom, ako nedávne údaje ukázali, že inflácia stúpa. V uplynulých týždňoch mnohí predstavitelia BoJ skonštatovali, že cieľová inflácia na úrovni 2 % je na dohľad.
Špekulácie o ukončení mimoriadne uvoľnenej menovej politiky Boj podporili aj každoročné rokovania o mzdách minulý týždeň, pričom významné firmy súhlasili s požiadavkami odborových zväzov na v niektorých prípadoch najväčší nárast miezd za celé desaťročia.
BoJ po skončení utorkového zasadania uviedla, že bude vykonávať menovú politiku "podľa situácie, pričom krátkodobá úroková sadzba bude primárnym nástrojom jej politiky s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu na úrovni 2 %".
Vzhľadom na aktuálny výhľad ekonomiky a cien banka predpokladá, že zatiaľ bude udržiavať súčasné podmienky.
To naznačuje, že jej prvé zvýšenie úroku po 17 rokoch nie je začiatkom cyklu sprísňovania menovej politiky ako v USA a Európe, čo vyvolalo pokles japonskej meny jen.
Zdá sa, že udržiavanie nových podmienok sklamalo niektorých investorov, ktorí predpokladali agresívnejší vývoj úrokových sadzieb.
