INEKO: Finančné zdravie si vlani zlepšilo 69 miest
Bratislava 21. septembra (TASR) - Priemerné finančné zdravie miest aj samosprávnych krajov ostalo v roku 2025 na podobnej úrovni ako rok predtým. Spomedzi 141 miest si však 69 miest polepšilo a 72 pohoršilo. Ukázal to aktuálny rebríček Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý zostavil na základe vlastného prieskumu a údajov Ministerstva financií (MF) SR.
Spomedzi všetkých miest v SR získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (t. j. skóre nad päť bodov) celkovo 31 miest. To je mierne zhoršenie oproti roku 2024, keď sa takýmto hodnotením mohlo pochváliť 33 miest.
Prvú priečku v aktuálnom rebríčku finančného zdravia obhájilo mesto Krásno nad Kysucou (okres Čadca), ktoré dosiahlo 5,54 bodu. Nasledujú Nové Mesto nad Váhom (5,46), Dubnica nad Váhom (5,45), Topoľčany (5,41) a Tvrdošín (5,38). Spomedzi krajských miest nezískalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ ani jedno - najbližšie k nemu bol Trenčín, ktorý so skóre 4,86 bodu obhájil post krajského mesta s najlepším finančným zdravím.
Hodnotenie medzi tromi a štyrmi bodmi, tzn. „dostatočné finančné zdravie“, zaznamenali iba mestá Zlaté Moravce a Bratislava. Ich postavenie v rebríčku signalizuje relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti. Pod hranicou troch bodov, teda s „nedostatočným finančným zdravím“, neskončilo ani jedno slovenské mesto.
Inštitút vysvetlil, že pri Bratislave ide o agregovaný údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Ak by doň nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, tak by skóre celej Bratislavy dosiahlo 4,31 bodu a posunula by sa tak do vyššieho pásma. Samotný bratislavský magistrát si medziročne mierne pohoršil (zo 4,21 na 4,08 bodu) a v porovnaní krajských miest mu patrí posledné miesto.
Medziročne si najvýraznejšie zlepšili svoje finančné zdravie Vysoké Tatry (nárast skóre o +0,40 bodu), Brezno (+0,33) a Spišské Vlachy (+0,28). Naopak, v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením si najviac pohoršili Nová Baňa (-0,30), Liptovský Mikuláš a Hanušovce nad Topľou (zhodne po -0,27). Inštitút v tejto súvislosti pripomína, že zlepšiť skóre je ľahšie pri samospráve, ktorá predtým hospodárila horšie, než pri tej, ktorá už dobré finančné zdravie mala.
Vyššie územné celky (VÚC) nedokázali v roku 2025 zlepšiť svoje finančné zdravie, zastavili však jeho zhoršovanie z predchádzajúcich rokov. Priemerné skóre finančného zdravia VÚC ostalo na úrovni 4,33 bodu, teda rovnako ako rok predtým. Vo výsledku je naďalej najhoršie od roku 2016 a zároveň horšie ako priemer všetkých samospráv v SR (4,38 bodu). Nárast dlhu krajov vyvážili ostatné ukazovatele, ktoré sa medziročne zlepšili - výrazne klesli náklady na obsluhu dlhu vyjadrené ako percento bežných príjmov, zlepšila sa bilancia bežných účtov, teda priebežné hospodárenie, a znížili sa aj záväzky po lehote splatnosti.
Vedúcu pozíciu vo finálnom hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky samosprávny kraj so skóre 5,04 bodu. Na konci rebríčka je Košický kraj s hodnotením 4,18 bodu. Najviac si medziročne zlepšil skóre Trenčiansky kraj (o 0,18 bodu), vďaka čomu sa posunul zo siedmeho miesta na piate. Takmer všetky kraje vykazujú „dobré finančné zdravie“ (skóre medzi štyrmi a piatimi bodmi). Nitriansky kraj je ako jediný tesne nad päťbodovou hranicou, čím dosiahol najvyššie celkové ohodnotenie finančného zdravia - samospráva s „výborným finančným zdravím“.
Podľa inštitútu je zaujímavé, že zadlženie samospráv mierne vzrástlo, ale náklady na obsluhu dlhu klesli. Priemerné zadlženie miest (20,1 %) je aj napriek medziročnému nárastu druhé najnižšie od začiatku zberu údajov v roku 2009. Dlh na jedného obyvateľa dosiahol ku koncu roka 2025 v priemere 292 eur - medziročne sa zvýšil o 27 eur. Zadlženie narástlo aj krajom (26,9 %).
INEKO však považuje za zlú správu, že prebytky na bežných účtoch sú tretie najnižšie za uplynulých desať rokov. Mestám tak zostáva len obmedzený priestor na investície. Kraje si, naopak, bilanciu bežného účtu zlepšili.
Spomedzi všetkých miest v SR získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (t. j. skóre nad päť bodov) celkovo 31 miest. To je mierne zhoršenie oproti roku 2024, keď sa takýmto hodnotením mohlo pochváliť 33 miest.
Prvú priečku v aktuálnom rebríčku finančného zdravia obhájilo mesto Krásno nad Kysucou (okres Čadca), ktoré dosiahlo 5,54 bodu. Nasledujú Nové Mesto nad Váhom (5,46), Dubnica nad Váhom (5,45), Topoľčany (5,41) a Tvrdošín (5,38). Spomedzi krajských miest nezískalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ ani jedno - najbližšie k nemu bol Trenčín, ktorý so skóre 4,86 bodu obhájil post krajského mesta s najlepším finančným zdravím.
Hodnotenie medzi tromi a štyrmi bodmi, tzn. „dostatočné finančné zdravie“, zaznamenali iba mestá Zlaté Moravce a Bratislava. Ich postavenie v rebríčku signalizuje relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti. Pod hranicou troch bodov, teda s „nedostatočným finančným zdravím“, neskončilo ani jedno slovenské mesto.
Inštitút vysvetlil, že pri Bratislave ide o agregovaný údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Ak by doň nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, tak by skóre celej Bratislavy dosiahlo 4,31 bodu a posunula by sa tak do vyššieho pásma. Samotný bratislavský magistrát si medziročne mierne pohoršil (zo 4,21 na 4,08 bodu) a v porovnaní krajských miest mu patrí posledné miesto.
Medziročne si najvýraznejšie zlepšili svoje finančné zdravie Vysoké Tatry (nárast skóre o +0,40 bodu), Brezno (+0,33) a Spišské Vlachy (+0,28). Naopak, v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením si najviac pohoršili Nová Baňa (-0,30), Liptovský Mikuláš a Hanušovce nad Topľou (zhodne po -0,27). Inštitút v tejto súvislosti pripomína, že zlepšiť skóre je ľahšie pri samospráve, ktorá predtým hospodárila horšie, než pri tej, ktorá už dobré finančné zdravie mala.
Vyššie územné celky (VÚC) nedokázali v roku 2025 zlepšiť svoje finančné zdravie, zastavili však jeho zhoršovanie z predchádzajúcich rokov. Priemerné skóre finančného zdravia VÚC ostalo na úrovni 4,33 bodu, teda rovnako ako rok predtým. Vo výsledku je naďalej najhoršie od roku 2016 a zároveň horšie ako priemer všetkých samospráv v SR (4,38 bodu). Nárast dlhu krajov vyvážili ostatné ukazovatele, ktoré sa medziročne zlepšili - výrazne klesli náklady na obsluhu dlhu vyjadrené ako percento bežných príjmov, zlepšila sa bilancia bežných účtov, teda priebežné hospodárenie, a znížili sa aj záväzky po lehote splatnosti.
Vedúcu pozíciu vo finálnom hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky samosprávny kraj so skóre 5,04 bodu. Na konci rebríčka je Košický kraj s hodnotením 4,18 bodu. Najviac si medziročne zlepšil skóre Trenčiansky kraj (o 0,18 bodu), vďaka čomu sa posunul zo siedmeho miesta na piate. Takmer všetky kraje vykazujú „dobré finančné zdravie“ (skóre medzi štyrmi a piatimi bodmi). Nitriansky kraj je ako jediný tesne nad päťbodovou hranicou, čím dosiahol najvyššie celkové ohodnotenie finančného zdravia - samospráva s „výborným finančným zdravím“.
Podľa inštitútu je zaujímavé, že zadlženie samospráv mierne vzrástlo, ale náklady na obsluhu dlhu klesli. Priemerné zadlženie miest (20,1 %) je aj napriek medziročnému nárastu druhé najnižšie od začiatku zberu údajov v roku 2009. Dlh na jedného obyvateľa dosiahol ku koncu roka 2025 v priemere 292 eur - medziročne sa zvýšil o 27 eur. Zadlženie narástlo aj krajom (26,9 %).
INEKO však považuje za zlú správu, že prebytky na bežných účtoch sú tretie najnižšie za uplynulých desať rokov. Mestám tak zostáva len obmedzený priestor na investície. Kraje si, naopak, bilanciu bežného účtu zlepšili.
