Finax: Investičné nehnuteľnosti už nemusia byť zárukou bohatstva
Bratislava 24. júna (TASR) - Mnohí Slováci vkladajú do nehnuteľností nemalé finančné prostriedky s vidinou bezpečného uloženia či zhodnotenia svojich úspor. Aj keď sa realitnému trhu aktuálne darí, tento trend sa môže o niekoľko desiatok rokov zmeniť. Príčinou je demografia. Analýza spoločnosti Finax identifikovala okresy, v ktorých môže starnutie populácie výrazne stlačiť ceny nehnuteľností v budúcnosti. K dotknutým lokalitám patria aj mestské časti východoslovenskej metropoly.
Národná banka Slovenska nedávno predstavila zámer sprísnenia podmienok financovania investičných nehnuteľností na 70 % ceny nehnuteľnosti, ktorý vstúpi do platnosti budúci rok. Dôvodom je snaha obmedziť trh s investičnými nehnuteľnosťami.
„Vlastniť investičnú nehnuteľnosť môže byť výhodné, no ľudia by tento majetok nemali brať ako stopercentnú finančnú istotu. Investovanie do realít sa často prezentuje ako univerzálne riešenie pre každého, čo však nemusí byť pravda. Pre trh a ani pre samotného investora nie je zdravé, ak má všetky svoje investície koncentrované len na jednom mieste. Kapitál by sme mali začať presúvať skôr do aktív, ktoré netrpia lokálnymi krízami a rastú s globálnou ekonomikou,“ upozornil Ján Tonka, odborník na osobné financie a dôchodky vo Finaxe.
Aktuálne sú ceny nehnuteľností, najmä vo veľkých mestách, na absolútnych maximách a v mnohých lokalitách je problém s bývaním. Mnohí ľudia preto s investíciami špekulujú a skupujú byty, prípadne držia staré domy s vidinou veľkého zárobku pri postupnom raste ich hodnoty. Pri tomto prístupe sa však môžu popáliť.
„Jedným z kľúčových faktorov, ktoré budú formovať budúcnosť realitného trhu, je demografia. Slovenská populácia starne a tento trend sa v budúcnosti odzrkadlí aj na realitnom trhu. Niektoré časti Slovenska sa rapídne vyľudňujú už teraz. Pre ceny nehnuteľností to o niekoľko rokov môže znamenať výrazný pokles,“ vysvetlil odborník. Zdôraznil, že ceny reagujú na slabý dopyt oveľa prudšie ako na silný. Ak je dopyt po bytoch veľký, ich cena sa zvyšuje postupne, ak však zrazu príde k pretlaku ponuky, cena klesne rapídne a naraz.
Až deväť z desiatich najrýchlejšie rastúcich okresov podľa prírastku obyvateľov je v Bratislavskom alebo Trnavskom kraji, čo ukazuje extrémnu koncentráciu rastu na západe SR. Na opačnom konci sú okresy ako Prievidza, viaceré okresy na južnom Slovensku, ale aj Košice I, Banská Bystrica či Čadca. V týchto okresoch ubudli za poslednú dekádu desaťtisíce obyvateľov.
Vyhliadky do budúcna predpovedajú ešte výraznejší pokles cien. Napríklad okresy Košice III a IV majú index starnutia nad hodnotou 1,75. V týchto lokalitách sú aj napriek tomu ceny nehnuteľností momentálne mimoriadne vysoké. Ak bude demografický trend pokračovať, čaká ich tvrdý náraz. Absolútnym rekordérom je Myjava, kde na jedno dieťa do 14 rokov pripadajú už dvaja obyvatelia vo veku nad 65 rokov.
Príklady toho, čo sa stane v prestarnutých okresoch, už vidieť vo viacerých oblastiach v Európe, ale aj v Ázii, kde státisíce realít prišli o svoju hodnotu, pretože ich nemá kto kúpiť ani zdediť.
Podľa Tonku dáva zmysel rozložiť časť svojho majetku do aktív, ktoré nie sú ovplyvnené negatívnym demografickým vývojom slovenskej populácie. Takým sú napríklad širokospektrálne ETF fondy.
Národná banka Slovenska nedávno predstavila zámer sprísnenia podmienok financovania investičných nehnuteľností na 70 % ceny nehnuteľnosti, ktorý vstúpi do platnosti budúci rok. Dôvodom je snaha obmedziť trh s investičnými nehnuteľnosťami.
„Vlastniť investičnú nehnuteľnosť môže byť výhodné, no ľudia by tento majetok nemali brať ako stopercentnú finančnú istotu. Investovanie do realít sa často prezentuje ako univerzálne riešenie pre každého, čo však nemusí byť pravda. Pre trh a ani pre samotného investora nie je zdravé, ak má všetky svoje investície koncentrované len na jednom mieste. Kapitál by sme mali začať presúvať skôr do aktív, ktoré netrpia lokálnymi krízami a rastú s globálnou ekonomikou,“ upozornil Ján Tonka, odborník na osobné financie a dôchodky vo Finaxe.
Aktuálne sú ceny nehnuteľností, najmä vo veľkých mestách, na absolútnych maximách a v mnohých lokalitách je problém s bývaním. Mnohí ľudia preto s investíciami špekulujú a skupujú byty, prípadne držia staré domy s vidinou veľkého zárobku pri postupnom raste ich hodnoty. Pri tomto prístupe sa však môžu popáliť.
„Jedným z kľúčových faktorov, ktoré budú formovať budúcnosť realitného trhu, je demografia. Slovenská populácia starne a tento trend sa v budúcnosti odzrkadlí aj na realitnom trhu. Niektoré časti Slovenska sa rapídne vyľudňujú už teraz. Pre ceny nehnuteľností to o niekoľko rokov môže znamenať výrazný pokles,“ vysvetlil odborník. Zdôraznil, že ceny reagujú na slabý dopyt oveľa prudšie ako na silný. Ak je dopyt po bytoch veľký, ich cena sa zvyšuje postupne, ak však zrazu príde k pretlaku ponuky, cena klesne rapídne a naraz.
Až deväť z desiatich najrýchlejšie rastúcich okresov podľa prírastku obyvateľov je v Bratislavskom alebo Trnavskom kraji, čo ukazuje extrémnu koncentráciu rastu na západe SR. Na opačnom konci sú okresy ako Prievidza, viaceré okresy na južnom Slovensku, ale aj Košice I, Banská Bystrica či Čadca. V týchto okresoch ubudli za poslednú dekádu desaťtisíce obyvateľov.
Vyhliadky do budúcna predpovedajú ešte výraznejší pokles cien. Napríklad okresy Košice III a IV majú index starnutia nad hodnotou 1,75. V týchto lokalitách sú aj napriek tomu ceny nehnuteľností momentálne mimoriadne vysoké. Ak bude demografický trend pokračovať, čaká ich tvrdý náraz. Absolútnym rekordérom je Myjava, kde na jedno dieťa do 14 rokov pripadajú už dvaja obyvatelia vo veku nad 65 rokov.
Príklady toho, čo sa stane v prestarnutých okresoch, už vidieť vo viacerých oblastiach v Európe, ale aj v Ázii, kde státisíce realít prišli o svoju hodnotu, pretože ich nemá kto kúpiť ani zdediť.
Podľa Tonku dáva zmysel rozložiť časť svojho majetku do aktív, ktoré nie sú ovplyvnené negatívnym demografickým vývojom slovenskej populácie. Takým sú napríklad širokospektrálne ETF fondy.
