Falošní bankári opäť útočia! Ľudia prichádzajú o tisíce eur - takto vás oklamú
Po istom čase ticha sa na Slovensko opäť vracia nebezpečný fenomén známy ako „falošný bankár“. Tentoraz ide o sofistikovanejšiu verziu, ktorá dokáže oklamať aj skúsených klientov. „Vyzeralo to tak, že podvodníci už vzdali tento typ podvodu. Ale vrátili sa k nemu a snažia sa z ľudí vylákať ich úspory. Rádovo ide o tisícky eur, o ktoré takýmto spôsobom pripravia dôverčivých ľudí. Zatiaľ najvyššia suma bola 9000 eur,“ uviedol Ján Adamovský, šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne.
Peniaze na „bezpečný účet“ a falošné zmluvy
Podvodníci podľa neho kontaktujú obete z neznámych telefónnych čísel a predstierajú, že volajú z banky. Aby ich pôsobenie vyzeralo dôveryhodne, často používajú aj mená skutočných zamestnancov Slovenskej sporiteľne. „Zachytili sme zneužitie mena dvoch našich kolegov,“ potvrdil Adamovský.
Ich cieľom je vytvoriť dojem urgentnej situácie. V telefonátoch používajú výraz „bezpečnosť“ a vydávajú sa za bezpečnostných technikov alebo pracovníkov klientskej bezpečnosti. Tento spôsob má zvýšiť tlak na klienta a presvedčiť ho, že musí okamžite konať, aby ochránil svoje peniaze.
Typický scenár podvodu vyzerá tak, že volajúci tvrdí, že bola zneužitá identita klienta a vydaná kreditná karta na jeho meno. Následne ho presviedča, aby svoje peniaze presunul na takzvaný bezpečný alebo zrkadlový účet. Ide pritom o účty, ktoré patria samotným podvodníkom alebo iným oklamaným osobám.
V iných prípadoch sa obete stretávajú s výzvou, aby si vybrali hotovosť z bankomatu a osobne ju odovzdali „pracovníkovi banky“. Ďalším nebezpečným trikom je nasmerovanie klienta na falošnú stránku internetového bankovníctva George, kde podvodníci pripravili falošné zmluvy a formuláre na podpis.
„Jedným zo spôsobov je aj navigovanie klienta na falošného Georgea, kde už sú pripravené falošné zmluvy na podpis. Ak odmietajú vyplniť svoje údaje, vyhrážajú sa im, že ich nahlásia na políciu,“ vysvetľuje Adamovský.
Banka nikdy nežiada prevody ani zdieľanie údajov
Banka pritom zdôrazňuje, že jej zamestnanci nikdy nepožadujú od klientov žiadne prevody peňazí, výbery hotovosti či poskytovanie prihlasovacích údajov do internetového bankovníctva. Tieto informácie sú prísne osobné a banka ich má chránené vo vlastnom systéme.
Podvodníci však neustále prichádzajú s novými metódami alebo upravujú staré triky tak, aby pôsobili presvedčivejšie. Preto sa zvyšuje počet prípadov aj objem finančných škôd, ktoré podvodníci spôsobujú. „Kým vlani to bolo v hodnote 13 miliónov za celý rok, tento rok je to 14 miliónov eur za trištvrte roka (ku koncu septembra),“ uvádza Adamovský. Tieto čísla zahŕňajú nielen zachránené peniaze, ale aj úspešne zrealizované podvody, pri ktorých sa podvodníkom podarilo peniaze od ľudí vylákať.
Najväčšie škody spôsobujú naďalej investičné podvody, ktoré majú často medzinárodný charakter. Hneď za nimi nasledujú podvody cez aplikácie ako WhatsApp, pri ktorých sa útočníci vydávajú za známe osoby. Veľmi rozšíreným typom sú aj takzvané „Fake family“ podvody, známe pod názvom „Ahoj mami“, keď sa podvodník vydáva za príbuzného a žiada o okamžité zaslanie peňazí.
Banka preto vyzýva verejnosť, aby pri akýchkoľvek telefonátoch od osôb vydávajúcich sa za bankových pracovníkov zachovali chladnú hlavu a najmä, aby si overili pravosť hovoru priamo cez oficiálne kontakty banky. V prípade podozrenia na podvod odporúča okamžite kontaktovať banku alebo políciu.
