Európska centrálna banka (ECB) zvolila agresívnejší postup, keď zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 %. Podobné kroky už skôr podnikol americký Federálny rezervný systém i ďalšie centrálne banky v snahe spomaliť rekordnú infláciu. Tým sa eurozóna posúva bližšie k významným svetovým centrálnym bankám.

Zvyšovanie až k dvom percentám

Dôvodom sú podľa analytika Slovenskej sporiteľneMatej Horňáka pretrvávajúce inflačné tlaky, ktoré ženú mieru inflácie nahor. Ako uvádza Horňák, podľa centrálnych bankárov bude ďalšie zvyšovanie sadzieb pokračovať až k dvom percentám ku koncu tohto roka.

„Z praktického hľadiska je zvyšovanie úrokov centrálnymi bankami premietané komerčnými bankami do cien, keďže cena peňazí na trhu rastie. Určité zvyšovanie sadzieb majú banky už vo svojich obchodných modeloch započítané, keďže sa to očakávalo,“ pripomína Horňák.

Normalizácia menovej politiky

Či komerčné banky budú ďalej zvyšovať úrokové sadzby, napríklad na hypotékach, to závisí od ich obchodných modelov. „Inými slovami, či sú za súčasných sadzieb na hypotékach pripravené čeliť aktuálnej a očakávanej výške sadzieb centrálnej banky,“ vysvetľuje analytik.

S rastom sadzieb, teda s drahším úvermi, prichádza spomalenie investícií či spotreby a oslabuje sa inflácia. „Hoci je súčasná inflácia najmä ponuková, a teda tlačená rastúcou cenou vstupov, napríklad energií, je potrebné brzdiť rast inflačných očakávaní a takzvaných sekundárnych inflačných tlakov prelievajúcich sa aj do cien ostatných tovarov a služieb,“ dodáva Horňák s tým, že zvýšenie sadzieb neznamená automaticky priškrcovanie ekonomiky. Nárast zo súčasných nízkych sadzieb je len znižovanie stimulu hospodárstva.

Neutrálne sadzby, teda také, ktoré nenapomáhajú ekonomike, sú podľa analytika okolo 2 až 3 percent. „Normalizácia menovej politiky bola nevyhnutným krokom, keďže extrémne nízke úrokové sadzby nie je vhodné držať veľmi dlhú dobu, nakoľko môžu stratiť svoju účinnosť, keď si ľudia na toto prostredie príliš zvyknú,“ píše Horňák.