Frankfurt nad Mohanom/Praha 11. septembra (TASR) - Podľa guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) rastie riziko, že budú musieť pokračovať v agresívnom sprísňovaní menovej politiky, aj keď eurozóne hrozí recesia. Depozitná sadzba zrejme stúpne na 2 % alebo ešte vyššie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v auguste dostalo na 9,1 %. Aby ECB v strednodobom horizonte stlačila infláciu na cieľové dve percentá, začala sprísňovať rekordným tempom. Takisto apelovala na vlády, aby pomohli znížiť ceny energií, ktoré prudko vyskočili od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine.

Rada guvernérov vo štvrtok (8. 9.) v snahe o skrotenie inflácie zrýchlila sprísňovanie menovej politiky a zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s účinnosťou od 14. septembra vzrastie na 1,25 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 1,50 % a depozitná sadzba na 0,75 %.

Šéfka ECB Christine Lagardová signalizovala ďalšie dve až tri zvýšenia na najbližších zasadnutiach Rady guvernérov, keď vyhlásila, že sadzby sú ešte stále hlboko pod úrovňami, ktorá spomalia infláciu na 2 %.

Päť zdrojov oboznámených so záležitosťou uviedlo pre agentúru Reuters, že viacero predstaviteľov ECB považuje za nutné zvýšiť depozitnú sadzbu do "reštriktívneho pásma" na 2 % alebo vyššie, to znamená na úroveň, ktorá spôsobí spomalenie ekonomiky. Pravdepodobne sa to stane, ak prvá inflačná prognóza expertov ECB na rok 2025, ktorá bude zverejnená v decembri tohto roka, bude stále nad 2 %. ECB aktuálne počíta v roku 2024 s infláciou na úrovni 2,3 %.

Guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a guvernér belgickej centrálnej banky Pierre Wunsch boli prvými, ktorí v auguste začali hovoriť o zvýšení úrokových sadzieb do reštriktívneho pásma.