Európska centrálna banka: Proces dezinflácie je na dobrej ceste
Frankfurt nad Mohanom 9. januára (TASR) - Proces dezinflácie v eurozóne je "na dobrej ceste". Uviedla to vo štvrtok vo svojom bulletine Európska centrálna banka (ECB). TASR o tom informuje na základe správy portálu businesstimes.
Väčšina opatrení podľa banky naznačuje, že inflácia sa stabilizuje okolo jej strednodobého cieľa na úrovni 2 %.
Miera inflácie v euroregióne by podľa ECB mala v roku 2025 dosiahnuť v priemere 2,1 %, v roku 2026 klesnúť na 1,9 % a v roku 2027 sa opäť vrátiť na úroveň 2,1 %.
Rada guvernérov centrálnej banky zopakovala svoj záväzok dosiahnuť inflačný cieľ, pričom zdôraznila, že menová politika banky sa na nasledujúcich zasadnutiach bude naďalej odvíjať od prichádzajúcich údajov z euroregiónu s cieľom určiť jej vhodné nastavenie v nasledujúcich mesiacoch.
"Ekonomika eurozóny bude v nadchádzajúcich rokoch pokračovať v postupnom zotavovaní sa uprostred výraznej geopolitickej aj politickej neistoty," uviedla ECB v bulletine a zdôraznila, že očakáva posilnenie domáceho dopytu po "uvoľnení podmienok financovania".
ECB v decembri znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Ale zároveň zhoršila prognózu pre ekonomiku eurozóny.
V projekciách z decembra 2024 odborníci očakávajú pomalšie oživenie hospodárstva ako v septembri 2024. Hoci sa rast ekonomiky regiónu, ktorý zaviedol euro, v 3. štvrťroku zrýchlil, viaceré ukazovatele naznačujú, že vo 4. štvrťroku sa spomalil.
Experti banky predpovedajú, že hrubý domáci produkt eurozóny vzrastie o 0,7 % v roku 2024, o 1,1 % v roku 2025, o 1,4 % v roku 2026 a o 1,3 % v roku 2027. Za predpokladaným oživením vidia najmä zvýšenie reálnych príjmov, ktoré by domácnostiam malo umožniť väčšiu spotrebu a firmám zvýšiť investície.
Je takisto nevyhnutné, aby eurozóna prostredníctvom konkrétnych a ambicióznych štrukturálnych politík rýchlo nadviazala na návrhy Maria Draghiho na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti a na návrhy Enrica Lettu na posilnenie jednotného trhu. Rada guvernérov víta hodnotenie Európskej komisie o strednodobých plánoch vlád pre fiškálnu a štrukturálnu politiku. Vlády by sa teraz mali sústrediť na plnenie svojich záväzkov v plnom rozsahu a bezodkladne. Pomôže to trvalo znížiť rozpočtové deficity a dlhy štátov, ktoré by mali zaviesť aj reformy a investície na podporu hospodárskeho rastu.
Väčšina opatrení podľa banky naznačuje, že inflácia sa stabilizuje okolo jej strednodobého cieľa na úrovni 2 %.
Miera inflácie v euroregióne by podľa ECB mala v roku 2025 dosiahnuť v priemere 2,1 %, v roku 2026 klesnúť na 1,9 % a v roku 2027 sa opäť vrátiť na úroveň 2,1 %.
Rada guvernérov centrálnej banky zopakovala svoj záväzok dosiahnuť inflačný cieľ, pričom zdôraznila, že menová politika banky sa na nasledujúcich zasadnutiach bude naďalej odvíjať od prichádzajúcich údajov z euroregiónu s cieľom určiť jej vhodné nastavenie v nasledujúcich mesiacoch.
"Ekonomika eurozóny bude v nadchádzajúcich rokoch pokračovať v postupnom zotavovaní sa uprostred výraznej geopolitickej aj politickej neistoty," uviedla ECB v bulletine a zdôraznila, že očakáva posilnenie domáceho dopytu po "uvoľnení podmienok financovania".
ECB v decembri znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Ale zároveň zhoršila prognózu pre ekonomiku eurozóny.
V projekciách z decembra 2024 odborníci očakávajú pomalšie oživenie hospodárstva ako v septembri 2024. Hoci sa rast ekonomiky regiónu, ktorý zaviedol euro, v 3. štvrťroku zrýchlil, viaceré ukazovatele naznačujú, že vo 4. štvrťroku sa spomalil.
Experti banky predpovedajú, že hrubý domáci produkt eurozóny vzrastie o 0,7 % v roku 2024, o 1,1 % v roku 2025, o 1,4 % v roku 2026 a o 1,3 % v roku 2027. Za predpokladaným oživením vidia najmä zvýšenie reálnych príjmov, ktoré by domácnostiam malo umožniť väčšiu spotrebu a firmám zvýšiť investície.
Je takisto nevyhnutné, aby eurozóna prostredníctvom konkrétnych a ambicióznych štrukturálnych politík rýchlo nadviazala na návrhy Maria Draghiho na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti a na návrhy Enrica Lettu na posilnenie jednotného trhu. Rada guvernérov víta hodnotenie Európskej komisie o strednodobých plánoch vlád pre fiškálnu a štrukturálnu politiku. Vlády by sa teraz mali sústrediť na plnenie svojich záväzkov v plnom rozsahu a bezodkladne. Pomôže to trvalo znížiť rozpočtové deficity a dlhy štátov, ktoré by mali zaviesť aj reformy a investície na podporu hospodárskeho rastu.
