Európska banka pre obnovu a rozvoj zhoršila odhad rastu ekonomík
Londýn 28. septembra (TASR) - Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) zhoršila odhad budúcoročného rastu ekonomík v regióne, v ktorom pôsobí. Na tento rok však prognózu zlepšila, k čomu prispeli vyššie výdavky v prvých šiestich mesiacoch roka. Čo sa týka dôsledkov vojny na Ukrajine, pre túto krajinu naďalej počíta s prudkým prepadom, zatiaľ čo ekonomika Ruska neklesne v takom rozsahu, ako EBOR pôvodne očakávala. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Banka, ktorá pôsobí približne v 40 krajinách, od Kazachstanu cez Maďarsko až po Tunisko, odhaduje v roku 2022 ekonomický rast v tomto regióne o 2,3 %. V porovnaní s odhadom z mája je to zlepšenie o 1,2 percentuálneho bodu. Prispel k tomu vývoj v 1. polroku tohto roka, v ktorom domácnosti vo väčšej miere míňali úspory naakumulované z obdobia pandémie nového koronavírusu.
Na rok 2023 však prognózu výrazne zhoršila po tom, ako prudké obmedzenie dodávok plynu z Ruska viedlo k výraznému rastu cien energií. Banka uviedla, že na budúci rok počíta s rastom v regióne, ktorý zastrešuje, o 3 %, zatiaľ čo v máji predpokladala budúcoročný rast na úrovni 4,7 %.
Čo sa týka vývoja ekonomiky Ukrajiny, ktorú koncom februára napadlo Rusko, EBOR uviedla, že hospodárstvo krajiny klesne tento rok zhruba o 30 %. To je rovnaká prognóza ako v máji.
Navyše na budúci rok počíta so slabším zotavením ukrajinskej ekonomiky, než predpokladala pred štyrmi mesiacmi. Zatiaľ čo v máji ešte očakávala rast ukrajinskej ekonomiky o 25 %, teraz počíta s rastom iba o 8 %. Dôvodom je neistota, ako sa situácia na Ukrajine bude vyvíjať.
V prípade Ruska je však prognóza lepšia než pred štyrmi mesiacmi. Zatiaľ čo v máji EBOR počítala s poklesom ruskej ekonomiky o 10 %, teraz očakáva, že to bude o 5 %. "Nie je žiadne tajomstvo, že sankcie voči ruskému energetickému sektoru nie sú také efektívne, ako sa čakalo," uviedla hlavná ekonómka EBOR Beata Javorčiková.
Inflácia v regióne, v ktorom EBOR pôsobí, dosiahla v júli v priemere 16,5 %. To je úroveň, ktorú tieto ekonomiky nezaznamenali od roku 1998.
Ceny plynu v Európe sú 2,5-násobne vyššie než v roku 2021. Navyše EBOR očakáva, že inflačné tlaky budú naďalej rásť, keďže ceny výrobcov sú vyššie než spotrebiteľské ceny.
"Domácnosti ešte stále nečelia dôsledkom rastúcich cien energií v plnej miere, keďže vládne opatrenia túto záťaž zmiernili," povedala Javorčiková v rozhovore pre Reuters. Varovala však, že v nasledujúcom období to bude pre ľudí bolestivejšie.
EBOR upozornila, že v prípade úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska do Európy bude potrebné "výrazne obmedziť spotrebu zemného plynu, a to v krátkom čase," napriek tomu, že základný scenár EBOR vychádza z "výrazného narušenia dodávok".
Banka, ktorá pôsobí približne v 40 krajinách, od Kazachstanu cez Maďarsko až po Tunisko, odhaduje v roku 2022 ekonomický rast v tomto regióne o 2,3 %. V porovnaní s odhadom z mája je to zlepšenie o 1,2 percentuálneho bodu. Prispel k tomu vývoj v 1. polroku tohto roka, v ktorom domácnosti vo väčšej miere míňali úspory naakumulované z obdobia pandémie nového koronavírusu.
Na rok 2023 však prognózu výrazne zhoršila po tom, ako prudké obmedzenie dodávok plynu z Ruska viedlo k výraznému rastu cien energií. Banka uviedla, že na budúci rok počíta s rastom v regióne, ktorý zastrešuje, o 3 %, zatiaľ čo v máji predpokladala budúcoročný rast na úrovni 4,7 %.
Čo sa týka vývoja ekonomiky Ukrajiny, ktorú koncom februára napadlo Rusko, EBOR uviedla, že hospodárstvo krajiny klesne tento rok zhruba o 30 %. To je rovnaká prognóza ako v máji.
Navyše na budúci rok počíta so slabším zotavením ukrajinskej ekonomiky, než predpokladala pred štyrmi mesiacmi. Zatiaľ čo v máji ešte očakávala rast ukrajinskej ekonomiky o 25 %, teraz počíta s rastom iba o 8 %. Dôvodom je neistota, ako sa situácia na Ukrajine bude vyvíjať.
V prípade Ruska je však prognóza lepšia než pred štyrmi mesiacmi. Zatiaľ čo v máji EBOR počítala s poklesom ruskej ekonomiky o 10 %, teraz očakáva, že to bude o 5 %. "Nie je žiadne tajomstvo, že sankcie voči ruskému energetickému sektoru nie sú také efektívne, ako sa čakalo," uviedla hlavná ekonómka EBOR Beata Javorčiková.
Inflácia v regióne, v ktorom EBOR pôsobí, dosiahla v júli v priemere 16,5 %. To je úroveň, ktorú tieto ekonomiky nezaznamenali od roku 1998.
Ceny plynu v Európe sú 2,5-násobne vyššie než v roku 2021. Navyše EBOR očakáva, že inflačné tlaky budú naďalej rásť, keďže ceny výrobcov sú vyššie než spotrebiteľské ceny.
"Domácnosti ešte stále nečelia dôsledkom rastúcich cien energií v plnej miere, keďže vládne opatrenia túto záťaž zmiernili," povedala Javorčiková v rozhovore pre Reuters. Varovala však, že v nasledujúcom období to bude pre ľudí bolestivejšie.
EBOR upozornila, že v prípade úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska do Európy bude potrebné "výrazne obmedziť spotrebu zemného plynu, a to v krátkom čase," napriek tomu, že základný scenár EBOR vychádza z "výrazného narušenia dodávok".
