Ekonomika eurozóny sa zotavuje rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo
Brusel 25. júna (TASR) - Ekonomika eurozóny sa zotavuje rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo. Stále však potrebuje nepretržitú fiškálnu a menovú podporu, aby v nej pandémia ochorenia COVID-19 nezanechala jazvy. Povedala to v piatok na summite lídrov Európskej únie prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová.
„Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa zotavuje a vráti sa na úroveň pred pandémiou do 1. štvrťroka 2022, o štvrťrok skôr, ako sa očakávalo na jar,“ citoval Lagardovú jeden z predstaviteľov bloku, oboznámený s priebehom rokovaní, ktorý ale nechcel byť menovaný, pretože stretnutie bolo súkromné.
Prezidentka Európskej centrálnej banky vyzvala lídrov, aby pokračovali v stimuloch a uvoľnenej menovej politike a varovala, že predčasné stiahnutie podpory by mohlo vykoľajiť zotavovanie hospodárstva.
„Fiškálna a menová politika naďalej zohráva svoju úlohu pri podpore hospodárskej aktivity a posilňovaní dôvery. Je potrebné pokračovať v podpore, aby sa zabránilo tomu, že pandémia zanechá v ekonomike veľké jazvy,“ vyhlásila.
Lagardová pritom ako príklad uviedla príliš skoré ukončenie stimulov po finančnej a hospodárskej kríze pred vyše 10 rokmi, keď sa oživenie v roku 2011 neudržalo, pretože „zelené výhonky neboli poliate“, citoval ju nemenovaný zdroj.
Európske ekonomiky sa začínajú zotavovať a naberajú tempo vďaka zrýchľovaniu očkovania. Počet nových infikovaných klesá a dopyt prudko stúpa, v dôsledku čoho strmo stúpajú aj ceny. To vytvára tlak na Európsku centrálnu banku, aby zvážila ukončenie núdzových stimulov a na vlády, aby zvážili, ako znížiť dlhovú záťaž.
Lagardová lídrom EÚ zopakovala svoj názor, že hroziaci nárast inflácie na jeseň tohto roka bude dočasný a príslušné cenové tlaky zostanú utlmené. Podľa nej je potrebný dynamickejší a udržateľný rast v eurozóne a upozornila, že menová politika bude naďalej hrať úlohu pri posilňovaní dôvery, pričom riziká pre výhľad hospodárstva sú teraz vyvážené.
Šéfka Európskej centrálnej banky zároveň vyzvala lídrov, aby dosiahli väčší pokrok v otázke bankovej únie a kapitálových trhov po tom, čo roky rozhovorov nepriniesli výraznejší posun. Ani na piatkovom summite nebol zaznamenaný žiadny prielom, pretože tohtoročné jesenné parlamentné voľby v Nemecku pozastavili diskusie medzi predstaviteľmi eurozóny o tesnejšej integrácii.
„Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa zotavuje a vráti sa na úroveň pred pandémiou do 1. štvrťroka 2022, o štvrťrok skôr, ako sa očakávalo na jar,“ citoval Lagardovú jeden z predstaviteľov bloku, oboznámený s priebehom rokovaní, ktorý ale nechcel byť menovaný, pretože stretnutie bolo súkromné.
Prezidentka Európskej centrálnej banky vyzvala lídrov, aby pokračovali v stimuloch a uvoľnenej menovej politike a varovala, že predčasné stiahnutie podpory by mohlo vykoľajiť zotavovanie hospodárstva.
„Fiškálna a menová politika naďalej zohráva svoju úlohu pri podpore hospodárskej aktivity a posilňovaní dôvery. Je potrebné pokračovať v podpore, aby sa zabránilo tomu, že pandémia zanechá v ekonomike veľké jazvy,“ vyhlásila.
Lagardová pritom ako príklad uviedla príliš skoré ukončenie stimulov po finančnej a hospodárskej kríze pred vyše 10 rokmi, keď sa oživenie v roku 2011 neudržalo, pretože „zelené výhonky neboli poliate“, citoval ju nemenovaný zdroj.
Európske ekonomiky sa začínajú zotavovať a naberajú tempo vďaka zrýchľovaniu očkovania. Počet nových infikovaných klesá a dopyt prudko stúpa, v dôsledku čoho strmo stúpajú aj ceny. To vytvára tlak na Európsku centrálnu banku, aby zvážila ukončenie núdzových stimulov a na vlády, aby zvážili, ako znížiť dlhovú záťaž.
Lagardová lídrom EÚ zopakovala svoj názor, že hroziaci nárast inflácie na jeseň tohto roka bude dočasný a príslušné cenové tlaky zostanú utlmené. Podľa nej je potrebný dynamickejší a udržateľný rast v eurozóne a upozornila, že menová politika bude naďalej hrať úlohu pri posilňovaní dôvery, pričom riziká pre výhľad hospodárstva sú teraz vyvážené.
Šéfka Európskej centrálnej banky zároveň vyzvala lídrov, aby dosiahli väčší pokrok v otázke bankovej únie a kapitálových trhov po tom, čo roky rozhovorov nepriniesli výraznejší posun. Ani na piatkovom summite nebol zaznamenaný žiadny prielom, pretože tohtoročné jesenné parlamentné voľby v Nemecku pozastavili diskusie medzi predstaviteľmi eurozóny o tesnejšej integrácii.
