ECB sa nebude ponáhľať s ukončením menových stimulov
Davos 24. mája (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) sa nebude ponáhľať s ukončením menových stimulov, keďže jej predstavitelia konajú tak, aby obmedzili infláciu, ktorá v súčasnosti takmer štvornásobne presahuje cieľ banky na úrovni 2 %. Povedala to v utorok prezidentka ECB Christine Lagardová na otázky novinárov počas Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
"Nemyslím si, že by sme sa v súčasnosti nachádzali v situácii prudkého nárastu dopytu," uviedla v utorok pre televíziu Bloomberg v Davose. "V takejto situácii sa musíme, samozrejme, pohnúť správnym smerom, ale nemusíme sa ponáhľať a nemusíme podliehať panike."
Lagardová to uviedla deň po tom, ako v príspevku na blogu predstavila svoju víziu ďalších krokov centrálnej banky. ECB podľa nej pravdepodobne ukončí politiku negatívnych úrokov do konca 3. štvrťroka, pričom k prvému zvýšeniu úrokových sadzieb dôjde pravdepodobne v júli.
To signalizuje dve zvýšenia úrokových sadzieb o 25 bázických bodov v súčasnom 3. štvrťroku, čo nahnevalo niektorých jej kolegov, pretože podľa zdrojov oboznámených s problematikou to fakticky vylučuje väčší nárast kľúčového úroku, až o 50 bázických bodov na jednom zo zasadaní ECB.
Niektorí členovia Rady guvernérov ECB vrátane šéfa francúzskej centrálnej banky Francoisa Villeroya de Galhau naznačili tiež, že ECB môže ukončiť rok s kladnými úrokovými sadzbami. Obchodníci predpovedajú štyri 25-bodové zvýšenia zo strany ECB do konca roka 2022.
"Keď sa dostanete z mínusu, môžete byť na nule, môžete byť mierne nad nulou," skonštatovala Lagardová. "To je niečo, čo určíme na základe našich projekcií, na základe nášho smerovania."
Lagardová odmietla povedať, či by centrálna banka mohla uvažovať o zvýšení úroku o 50 bázických bodov.
Strážcovia európskej meny kráčajú po tenkom ľade, keďže invázia Ruska na Ukrajinu spôsobila prudký nárast cien a narušila dôveru podnikov aj domácností. A blokády spojené s ochorením COVID-19 v Číne kladú ďalší tlak na dodávateľské reťazce.
Prezidentka ECB však bagatelizovala riziko hospodárskeho poklesu a uviedla že "v tejto chvíli nebadať recesiu v eurozóne". Poukázala pritom na nezamestnanosť, ktorá je "na najnižšej úrovni", veľké úspory domácností a vyhliadky na silné leto pre turistický priemysel ako na sily, ktoré vyvážia negatívne otrasy z vojny a rekordnú infláciu.
"Nemyslím si, že by sme sa v súčasnosti nachádzali v situácii prudkého nárastu dopytu," uviedla v utorok pre televíziu Bloomberg v Davose. "V takejto situácii sa musíme, samozrejme, pohnúť správnym smerom, ale nemusíme sa ponáhľať a nemusíme podliehať panike."
Lagardová to uviedla deň po tom, ako v príspevku na blogu predstavila svoju víziu ďalších krokov centrálnej banky. ECB podľa nej pravdepodobne ukončí politiku negatívnych úrokov do konca 3. štvrťroka, pričom k prvému zvýšeniu úrokových sadzieb dôjde pravdepodobne v júli.
To signalizuje dve zvýšenia úrokových sadzieb o 25 bázických bodov v súčasnom 3. štvrťroku, čo nahnevalo niektorých jej kolegov, pretože podľa zdrojov oboznámených s problematikou to fakticky vylučuje väčší nárast kľúčového úroku, až o 50 bázických bodov na jednom zo zasadaní ECB.
Niektorí členovia Rady guvernérov ECB vrátane šéfa francúzskej centrálnej banky Francoisa Villeroya de Galhau naznačili tiež, že ECB môže ukončiť rok s kladnými úrokovými sadzbami. Obchodníci predpovedajú štyri 25-bodové zvýšenia zo strany ECB do konca roka 2022.
"Keď sa dostanete z mínusu, môžete byť na nule, môžete byť mierne nad nulou," skonštatovala Lagardová. "To je niečo, čo určíme na základe našich projekcií, na základe nášho smerovania."
Lagardová odmietla povedať, či by centrálna banka mohla uvažovať o zvýšení úroku o 50 bázických bodov.
Strážcovia európskej meny kráčajú po tenkom ľade, keďže invázia Ruska na Ukrajinu spôsobila prudký nárast cien a narušila dôveru podnikov aj domácností. A blokády spojené s ochorením COVID-19 v Číne kladú ďalší tlak na dodávateľské reťazce.
Prezidentka ECB však bagatelizovala riziko hospodárskeho poklesu a uviedla že "v tejto chvíli nebadať recesiu v eurozóne". Poukázala pritom na nezamestnanosť, ktorá je "na najnižšej úrovni", veľké úspory domácností a vyhliadky na silné leto pre turistický priemysel ako na sily, ktoré vyvážia negatívne otrasy z vojny a rekordnú infláciu.
