Deň daňového odbremenenia sa tento rok posunul na 22. augusta
Bratislava 22. augusta (TASR) - Celkové bremeno povinných platieb na Slovensku bolo v minulom roku také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval 231,6 dňa na ich zaplatenie a až od 233. dňa by nemusel platiť nijaké štátom vynútené platby. Deň daňového odbremenenia preto tento rok pripadol na 22. augusta, čo je o dva dni neskôr ako v minulom roku a o dvanásť dní neskôr ako v roku 2015. Informoval o tom v piatok na tlačovej konferencii riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu (KI) M. R. Štefánika Peter Gonda.
Prezentovaný výsledok sa odvíja od výpočtov celkového bremena ľudí povinnými platbami v roku 2024 podľa metodiky European Investment Centre (EIC) a KI. Tie sú ilustračne prepočítané na príklade zamestnanca s priemernou mzdou. Opierajú sa pritom o vymedzenie daní ako akýchkoľvek administratívne vynútených platieb.
„Celkové bremeno povinných platieb na Slovensku je aktuálne až 63,5 % z priemerných mzdových nákladov a len o 36,5 % rozhodujú ľudia sami,“ priblížil Gonda. Najväčší podiel 46,2 % tvoria príjmové dane, nasledujú dane zo spotreby (14,6 %), majetkové dane (1,4 %) a podnikateľské dane (1,2 %). Pre porovnanie, rovnakou metodikou vypočítané celkové daňové bremeno je v Českej republike nižšie o 1,66 percentuálneho bodu (p. b.), naopak v Rakúsku mierne vyššie o 0,25 p. b.
Dlhodobé výsledky podľa Gondu ukazujú, že daňové bremeno na Slovensku sa neustále zvyšuje. „Zvýšilo sa aj v roku 2024, čo je základný rok pre súčasné výsledky. Zvýšilo sa aj za uplynulých 10 rokov, čiže je to naozaj stále sa zvyšujúce daňové bremeno. A je rizikom, že ďalšie opatrenia účinné od tohto roku budú znamenať ďalšie zvýšenie,“ avizoval ekonóm. Negatívny vplyv bude mať podľa neho napríklad daň z finančných transakcií, vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) či vyššia daň z príjmu pre niektoré právnické osoby.
Upozornil, že dlhodobo sa zvyšujú daňové príjmy, ale ešte výraznejšie aj verejné výdavky a verejný dlh, čo je problémom pre slovenské verejné financie. Počas uplynulých desiatich rokov sa zvýšili daňové a odvodové príjmy o 22,3 miliardy eur, verejné výdavky o 29,6 miliardy eur a verejný dlh o 36,8 miliardy eur.
„Môj návrh na to, ako by mohla vláda inak robiť ozdravenie verejných financií je, že namiesto zvyšovania daní a odvodov by mala šetriť. Mala by znižovať verejné výdavky, mala by znižovať zásahy štátu, mala by deregulovať a znižovať vplyv štátu na ekonomiku, mala by nastaviť pravidlá limitujúce verejné výdavky. Ak hovorím o šetrení, tak mala by to robiť minimálne na sebe, na prevádzke a spotrebe veľkého štátu. Zároveň by mala znižovať sociálne transfery ľuďom, ktorí majú stredné a vyššie príjmy,“ doplnil Gonda.
Prezentovaný výsledok sa odvíja od výpočtov celkového bremena ľudí povinnými platbami v roku 2024 podľa metodiky European Investment Centre (EIC) a KI. Tie sú ilustračne prepočítané na príklade zamestnanca s priemernou mzdou. Opierajú sa pritom o vymedzenie daní ako akýchkoľvek administratívne vynútených platieb.
„Celkové bremeno povinných platieb na Slovensku je aktuálne až 63,5 % z priemerných mzdových nákladov a len o 36,5 % rozhodujú ľudia sami,“ priblížil Gonda. Najväčší podiel 46,2 % tvoria príjmové dane, nasledujú dane zo spotreby (14,6 %), majetkové dane (1,4 %) a podnikateľské dane (1,2 %). Pre porovnanie, rovnakou metodikou vypočítané celkové daňové bremeno je v Českej republike nižšie o 1,66 percentuálneho bodu (p. b.), naopak v Rakúsku mierne vyššie o 0,25 p. b.
Dlhodobé výsledky podľa Gondu ukazujú, že daňové bremeno na Slovensku sa neustále zvyšuje. „Zvýšilo sa aj v roku 2024, čo je základný rok pre súčasné výsledky. Zvýšilo sa aj za uplynulých 10 rokov, čiže je to naozaj stále sa zvyšujúce daňové bremeno. A je rizikom, že ďalšie opatrenia účinné od tohto roku budú znamenať ďalšie zvýšenie,“ avizoval ekonóm. Negatívny vplyv bude mať podľa neho napríklad daň z finančných transakcií, vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) či vyššia daň z príjmu pre niektoré právnické osoby.
Upozornil, že dlhodobo sa zvyšujú daňové príjmy, ale ešte výraznejšie aj verejné výdavky a verejný dlh, čo je problémom pre slovenské verejné financie. Počas uplynulých desiatich rokov sa zvýšili daňové a odvodové príjmy o 22,3 miliardy eur, verejné výdavky o 29,6 miliardy eur a verejný dlh o 36,8 miliardy eur.
„Môj návrh na to, ako by mohla vláda inak robiť ozdravenie verejných financií je, že namiesto zvyšovania daní a odvodov by mala šetriť. Mala by znižovať verejné výdavky, mala by znižovať zásahy štátu, mala by deregulovať a znižovať vplyv štátu na ekonomiku, mala by nastaviť pravidlá limitujúce verejné výdavky. Ak hovorím o šetrení, tak mala by to robiť minimálne na sebe, na prevádzke a spotrebe veľkého štátu. Zároveň by mala znižovať sociálne transfery ľuďom, ktorí majú stredné a vyššie príjmy,“ doplnil Gonda.
