Deň daňového odbremenenia na Slovensku v tomto roku pripadol na 19. august. Je to o tri dni skôr ako vlani. Na stredajšej tlačovej besede o tom informoval riaditeľ Konzervatívneho inštitútu (KI) Peter Gonda.
Oproti roku 2019 tak za minulý rok podľa neho dočasne kleslo daňové bremeno na Slovensku. Dôvodom je to, že ľudia vlani zaplatili menej daní z príjmov a mierne stúpla aj priemerná mzda na Slovensku. Daňové bremeno tak podľa najnovších prepočtov predstavuje 62,66 percenta z priemerných mzdových nákladov.
„Sú to takmer dve tretiny odmeny pre zamestnanca a len o zostatku rozhodujeme sami,“ povedal Gonda.
Za pokles mohla pandémia
Daňové bremeno vlani oproti roku 2019 kleslo o 1,1 percentuálneho bodu.
„Považujeme to len za dočasný pokles spojený s neštandardným pandemickým rokom, keď boli ekonomické aktivity výrazne obmedzené,“ povedal riaditeľ KI.
Rozpočtová rada znížila odhad tohtoročného deficitu, vývoj verejných financií ovplyvňuje veľká neistota
Upozornil aj na to, že vláda zároveň poskytla daňové a odvodové úľavy a dotácie na udržanie miezd a pracovných miest. Daňové bremeno bolo napriek tomu v minulom roku o 2,3 percentuálneho bodu vyššie ako v roku 2014.
„Podľa údajov Ministerstva financií SR sa za toto šesťročné obdobie zvýšili daňové a odvodové príjmy o približne 8 miliárd eur a verejné výdavky až o 11 miliárd eur, z toho o 3,7 miliardy eur v minulom roku,“ tvrdí KI.
Bremeno v objeme tisíc eur na mesiac
Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1 133 eur na mesiac a s celkovou odmenou, ktorá mu patrí vo výške necelých 1 599 eur, tak v minulom roku znášal bremeno všetkých daní v ekonomickom chápaní v objeme 1 002 eur na mesiac.
„Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci,“ upozorňuje KI.
Zodpovedá to aj podielu z potenciálneho celkového množstva tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec pre dane nemohol dovoliť. Len zostatok peňazí v sume 597 eur mesačne predstavuje trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré mohol za mesiac kúpiť.
